Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Obchodná bilancia Slovenska vykázala druhý najvyšší schodok za desať rokov
9. 5. 2022
Obchodná bilancia Slovenska vykázala v marci druhý najvyšší schodok za posledných desať rokov. Hodnota vývozu i dovozu bola rekordná, import naďalej rástol dvojciferným tempom, a to aj kvôli drahším surovinám a energiám.
Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré dnes zverejnil slovenský štatistický úrad. Deficit zahraničného obchodu sa v marci prehĺbil na 420 miliónov eur z februárových 199 miliónov eur.
Naposledy bol obchodný deficit vyšší predvlani v apríli, kedy obchodnú bilanciu krajiny ovplyvnili dopady epidémie choroby Covid-19. Hodnota dovozu tovaru na Slovensko v treťom tohtoročnom mesiaci vystúpila na nové maximum tesne nad deväť miliárd eur.
Import v medziročnom porovnaní rastie nepretržite od vlaňajšieho februára, tento rok v marci tempo rastu síce opäť mierne zvoľnilo, zostalo ale dvojciferné. Dovoz ovplyvnili najmä vyššie ceny zemného plynu, ropy, elektriny, železnej rudy a súčiastok do vozidiel.
Rekordné mesačné hodnoty dosiahol v marci aj export, a to 8,6 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlani vzrástol o 1,5 percenta, podporil ho najmä vyšší vývoz kovov, hutníckych a gumárenských výrobkov, rovnako palív a chemikálií. Za prvý štvrťrok obchodná bilancia Slovenska skončila v schodku 972,7 milióna eur. V rovnakom období vlani pritom ešte vykázala prebytok 1,4 miliardy eur.
V
Tankujeme stále drahšie, aj keď ruská ropa pre Slovensko zlacňuje
6. 5. 2022
Vojna na Ukrajine ukrajuje aj z peňaženiek slovenských motoristov. Ešte pred rokom zaplatili za liter benzínu 1,354 eura. Dnes cena produktu na niektorých čerpacích staniciach atakuje hranicu 1,80 eura.
A zdražovaniu ešte nemusí byť koniec. Cenu ropy ovplyvňuje ruská invázia na Ukrajine a aj Európskou komisiou navrhnuté embargo a surovinu dodávanú Moskvou.
Napriek tomu sú však v Únii krajiny, ktoré sú na tom ešte horšie. V rebríčku palív bez daní aj s daňami je napríklad Natural 95 u nás piaty najlacnejší a podobne tak aj nafta.
V
Inflácia láme rekordy
2. 5. 2022
Inflácia v eurozóne sa v apríli zrýchlila a dostala sa na nový rekord. Index spotrebiteľských cien medziročne stúpol o 7,5 percenta po náraste o 7,4 percenta v marci, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom rýchlom odhade. Motorom inflácie zostáva prudké zdražovanie energií, ktorých ceny v apríli vyskočili o 38 percent (v marci plus 44,4 percenta).
Ceny potravín, alkoholu a tabaku vzrástli o 6,4 percenta (plus päť percent), priemyselných tovarov mimo energií o 3,8 percenta (plus 3,4 percenta) a služieb o 3,3 percenta (plus 2,7 %'percenta).
V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v eurozóne v apríli zvýšili o 0,6 percenta.
Stavbári krachujú, projekty opúšťajú aj za ceny pokút
29. 4. 2022
Už pandémia predražila stavebné materiály, teraz situáciu zhoršuje vojna na Ukrajine. Firmy to v niektorých prípadoch núti objednávky rušiť, v lepších zákazníkovi predostrú vyšší účet.
„Dom bol už rozostavaný, mal obvodové múry. Tesne pred kolaudáciou nám však developer oznámil, že zvyšuje cenu domu, napriek dohode, o 13 percent,“ hovorí o svojej skúsenosti účastníčka diskusného fóra Modrý koník.
Stavebné náklady v eurozóne tento mesiac narástli o 19 percent, posledný údaj zo Slovenska však prekročil 27 percent. Materiály podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavla Kováčika v niektorých prípadoch narástli až o 300 percent. To všetko viedlo k tomu, že nálada v tomto jedinom odvetví v apríli klesla už druhý mesiac za sebou. Ide o najhorší výsledok v tomto roku.
V