Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Domácnostiam sa cena elektriny nezmení
2. 12. 2022
Predstavitelia vlády na brífingu hovoria o cenách energií pre domácnosti. Tlačovú konferenciu sledujte na HNtelevízii. Domácnostiam by sa v budúcom roku mala cena plynu zvýšiť o 15 percent, cena elektriny sa nezmení. O 15 percent by sa mala zvýšiť aj cena tepla. Na štvrtkovej tlačovej konferencii po rokovaní vlády o tom informoval premiér Eduard Heger.
"V roku 2023 zostane cena elektriny stabilná a bez zmeny v porovnaní s rokom 2022," povedal Heger.
Pokiaľ by domácnosti mali platiť cenu elektriny podľa regulovaných cien, nárast by bol podľa premiéra o 380 percent. Pre plyn je nárast namiesto regulačným úradom vyrátaných 225 percent iba 15-percentný.
Priemerné zvýšenie ceny o 15 percent platí podľa premiéra aj pre centrálne zásobovanie teplom. Heger dodal, že ak by štát nezasiahol, domácnosti by v budúcom roku zaplatili za energie o šesť miliárd eur viac.
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) zdôraznil, že zažívame historicky najväčší nárast cien energií na trhoch. Slovensko bude podľa ministra zachovaním tohoročných cien elektriny v rámci Európy jedinečné.
V
Slovensko dováža čoraz viac potravín
21. 11. 2022
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až auguste 2022 bol v objeme 4,36 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2021 bol dovoz výrobkov o 25,7 percenta vyšší.
Saldo zahraničného obchodu Slovenska s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v januári až auguste 2022 pasívne, a to v hodnote –1,286 miliardy eur. Medziročne sa zvýšilo o osem percent. Uviedol to Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Záporné saldo vývozu a dovozu sa podľa neho v medziročnom porovnaní zvýšilo u živočíšnych výrobkov o 57,7 percenta a u tukov a olejov o 252,6 percenta. Medziročné zníženie záporného salda sa zaznamenalo u potravín, nápojov a tabaku o 4,9 percenta. Pri rastlinných výrobkoch bolo v roku 2021 pasívne saldo v objeme -97,3 milióna eur, v roku 2022 bolo saldo v tomto odvetví aktívne v hodnote 49,9 milióna eur.
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až auguste 2022 bol v objeme 4,36 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2021 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 25,7 percenta vyšší. V roku 2022 sa nezaznamenalo zníženie dovozu ani v jednom sledovanom odvetví.
Medziročne bol dovoz vyšší pri živočíšnych výrobkoch o 47,2 percenta, pri rastlinných výrobkoch o 20,7 percenta, v odvetví tukov a olejov o 85,6 percenta a v odvetví potravín, nápojov a tabaku bol dovoz oproti roku 2021 vyšší o 14,4 percenta.
V
Nezamestnanosť je najnižšia od začiatku pandémie
21. 11. 2022
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla na konci októbra 5,90 percenta. Prvýkrát po dva a pol roku tak klesla pod hranicu šiestich percent. V nedeľu o tom informovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Oproti septembru klesla miera nezamestnanosti o 0,16 percentuálneho bodu (p.b.). Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, čo je nový ukazovateľ sledovaný ústredím práce, bol v októbri na úrovni 4,37 percenta.
Počet ľudí bez práce klesal v desiatom mesiaci roka vo všetkých krajoch Slovenska. Najvýraznejšie medzimesačné a medziročné zníženie zaznamenal Bratislavský kraj. Najväčší medzimesačný pokles spomedzi okresov, o 0,86 p.b., evidoval okres Senec, kde sa nezamestnanosť v októbri ustálila na 3,95 percentách.
"Tento mesiac prekonala nezamestnanosť dva podstatné míľniky. Celkovo klesla pod šesť percent a vo všetkých krajoch je už pod desiatimi percentami. Práve vývoj v krajoch bol pre mňa obzvlášť príjemným prekvapením. Vo všetkých nezamestnanosť klesala medzimesačne aj medziročne," zhodnotil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
V
Dotácie
14. 11. 2022
Novelu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky vyvolala aktuálna kríza na veľkoobchodných trhoch s elektrinou.
Veľkoobchodné ceny elektriny v uplynulom období skokovo narastajú v reakcii na významný rast veľkoobchodnej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektriny naviazaná v dôsledku uplatňovania algoritmov a metodík veľkoobchodných trhov na báze marginálnych nákladov najdrahšej výrobne elektriny, ktorou je v súčasnosti výroba zo zemného plynu.
Ruská agresia voči Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou a jej medzinárodnými partnermi a protiopatrenia prijaté Ruskom zasahujú do chodu hospodárstva v Slovenskej republike. Rast cien energií, nárast cien komodít elektriny a plynu, má zásadné negatívne vplyvy na hospodárstvo Slovenskej republiky. Výrazný je vplyv na priemysel a malé a stredné podniky, čo môže viesť k obmedzeniam vo výrobe, k rastu cien produktov, či útlmu činnosti firiem.
Cieľom novely zákona sú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné na to, aby Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky mohlo poskytnúť pomoc právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom zasiahnutých krízou, na zmiernenie negatívneho vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu.
K