Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Ženy musia pracovať o dva mesiace viac, ako muži, aby dosiahli rovnaký plat
26. 2. 2024
Existuje tiež jav, ktorý sa volá lepkavá podlaha či sklený strop, ktorý neumožňuje ženám stúpať v kariére vyššie ako len na danú pozíciu. Akoby im niečo bránilo prejsť cez pomyselnú hranicu a dostať sa do top manažmentu, opisuje právnička a ambasádorka Equal Pay Day Jana Peschlová.
Rozdiel v mzdách mužov a žien na Slovensku je v súčasnosti na úrovni 18,8 %. Ženy tak musia pracovať o dva mesiace dlhšie, aby dosiahli ročnú odmenu, akú majú muži. Vo štvrtok (22.2.) bola podpísaná Iniciatíva Equal Pay pre spravodlivé odmeňovanie, ktorá má za cieľ tieto rozdiely meniť. S iniciatívou prišlo združenie Akčné ženy.
"Na papieri nám to všetko dokonale funguje. Máme ústavu, máme zákony, európske smernice medzinárodnej dohody, ktoré pomenúvajú zákaz diskriminácie a garantujú, že ženy a muži majú právo na rovnakú odmenu, ale ten fakt, že skutočnosť je úplne iná, je presne dôvod, prečo o tom treba rozprávať," uviedla právnička a ambasádorka Equal Pay Day Jana Peschlová.
Zároveň z prieskumu agentúry 2muse vyplýva, že svedkami platovej diskriminácie bolo 46 % žien a 24 % mužov. Podľa Peschlovej sú za nerovnosťou finančného ohodnotenia mužov a žien viaceré faktory. Prvým z nich je, že na pozíciách ako zdravotné sestry, sociálne pracovníčky či učiteľky sú nižšie príjmy ako napríklad na mužských pozíciách údržbárov či smetiarov...
B
Účty časového rozlíšenia
12. 2. 2024
Pre účely časového rozlíšenia nákladov a výnosov stanovené v § 56 PUPÚ účty časového rozlíšenia.
Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia.
Hoci akruálny princíp podvojného účtovníctva (t. j. účtovanie nákladov a výnosov do obdobia, s ktorým časovo i vecne súvisia) je jeho charakteristickou črtou, umožňujú PUPÚ v § 56 ods. 14 v určitých prípadoch účtovnej jednotke sa rozhodnúť, že účtovanie časového rozlíšenia v účtovných knihách neuplatní. Vo veľkých a v malých účtovných jednotkách nie je potrebné časovo rozlišovať náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia (napríklad fakturácia telefonických hovorov a poplatkov od mobilného operátora). V mikro účtovných jednotkách nie je na účtoch časového rozlíšenia povinnosť účtovať nevýznamné a stále sa opakujúci účtovné prípady, ktoré sa týkajú účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami, pričom nejde o účtovanie emisných kvót (napríklad poistenie áut).
K
Časové rozlíšenie nákladov a výnosov
12. 2. 2024
V slovenskej legislatíve sa uplatňuje tzv. brutto princíp zisťovania výsledku hospodárenia. Uvedené znamená, že výsledok hospodárenia sa zistí porovnaním celkových nákladov a celkových výnosov.
Medzi nákladmi a výnosmi bežného účtovného obdobia by mali byť vykázané aj tie prípady nákladov a výnosov, ktoré budú predstavovať výdaj alebo príjem v budúcich obdobiach. Súčasne by mali byť z nákladov a výnosov vylúčené tie náklady a výnosy, ktorú nesúvisia s bežným obdobím. Pre vznik nákladov je teda rozhodujúci časový okamih ich vzniku, kedy ku spotrebe skutočne došlo. To isté platí aj pre výnosy. Náklady a k nim súvisiace výdavky, výnosy a k nim súvisiace príjmy môžu preto vznikať časovo rôzne od seba. Je preto dôležité rozlišovať medzi jednotlivými pojmami, každý znamená niečo iné. Účtovanie do obdobia, s ktorým účtovné prípady časovo a vecne súvisia, predstavuje jednu z najdôležitejších zásad účtovníctva a to tzv. zásadu nezávislosti účtovných období. V prípade nedodržania tejto zásady dochádza k porušeniu zákona o účtovníctve a v súvislosti s transformáciou výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve na základ dane z príjmov aj k porušeniu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Všeobecná úprava časového rozlišovania nákladov a výnosov v podvojnom účtovníctve je predmetom úpravy § 5 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p. Náklady a výnosy sa účtujú do obdobia s ktorým časovo a vecne súvisia. Na to, aby bolo možné docieliť túto zhodu slúžia účty časového rozlíšenia.
K
Záložné právo a zádržné právo
5. 2. 2024
Inštitút záložného práva rovnako ako aj zádržné právo patria do skupiny tzv. zabezpečovacích prostriedkov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.
Pod zabezpečením záväzku treba chápať súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní. Uvedené prostriedky na zabezpečenie záväzkov sa v aplikačnej praxi zaraďujú medzi špeciálne zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Obidva zabezpečovacie prostriedky pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Zásadný rozdiel pri výbere jedného z uvedených zabezpečovacích prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo záložné právo sa uplatňuje v predstihu – tzn. ešte predtým, než prípadne dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka, zádržné právo sa aplikuje až dodatočne – t. j. až potom, čo k porušeniu povinnosti dlžníka došlo. Inštitút záložného práva je rovnako ako zádržné právo predmetom úpravy výlučne Občianskeho zákonníka.
K