Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Fondy porážajú investičné poistenie
14. 12. 2020
Hoci sa o finančníkoch vo všeobecnosti hovorí ako o tých, ktorí doslova prehadzujú peniaze vidlami, neplatí to automaticky. O mnohých by sme dokonca s výraznou dávkou nadľahčenia mohli v porovnaní s bankármi hovoriť ako o chudobných príbuzných. Na celkových spravovaných aktívach majú banky až 70-percentný podiel.
O zvyšok sa delia poisťovne, fondy či druhý a tretí pilier a lízingovky. Aby to však bolo ešte komplikovanejšie, dodajme, že v top 25 najväčších platiteľov daní za minulý rok nájdeme podľa Finstatu päť bánk a dve poisťovne. Správcovské spoločnosti sú zas často priamo dcérami bánk.
Nie vždy môžeme hovoriť o priamej konkurencii. Bankové domy dobre vedia, že v prostredí nízkych úrokových sadzieb nedokážu klientom ponúknuť zaujímavé zhodnotenie úspor, aj preto posilňujú predaj spriaznených fondov či poistenia a profitujú z provízií.
Najvýraznejšími konkurentmi sa tak nielen v pobočkách, ale aj u nezávislých sprostredkovateľov stávajú poisťovne s takzvanými IŽP a na druhej strane správcovské spoločnosti. Kým ešte v roku 2009 mali miernu prevahu poisťovne s podielom 8,3 percenta oproti 5,6, vlani bol už pomer opačný 7,6 k 7,1.
V neprospech investičných poistiek hovorí neprehľadná poplatková štruktúra. Preto by sa im vyhol i odborník na investovanie z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo. „V jednom balení je skrytých množstvo poplatkov a bežný človek nemá šancu rozumieť tomuto produktu dokonale,“ upozorňuje.
V
Fondy porážajú investičné poistenie
11. 12. 2020
Hoci sa o finančníkoch vo všeobecnosti hovorí ako o tých, ktorí doslova prehadzujú peniaze vidlami, neplatí to automaticky. O mnohých by sme dokonca s výraznou dávkou nadľahčenia mohli v porovnaní s bankármi hovoriť ako o chudobných príbuzných. Na celkových spravovaných aktívach majú banky až 70-percentný podiel. O zvyšok sa delia poisťovne, fondy či druhý a tretí pilier a lízingovky. Aby to však bolo ešte komplikovanejšie, dodajme, že v top 25 najväčších platiteľov daní za minulý rok nájdeme podľa Finstatu päť bánk a dve poisťovne. Správcovské spoločnosti sú zas často priamo dcérami bánk.
Nie vždy môžeme hovoriť o priamej konkurencii. Bankové domy dobre vedia, že v prostredí nízkych úrokových sadzieb nedokážu klientom ponúknuť zaujímavé zhodnotenie úspor, aj preto posilňujú predaj spriaznených fondov či poistenia a profitujú z provízií.
Najvýraznejšími konkurentmi sa tak nielen v pobočkách, ale aj u nezávislých sprostredkovateľov stávajú poisťovne s takzvanými IŽP a na druhej strane správcovské spoločnosti. Kým ešte v roku 2009 mali miernu prevahu poisťovne s podielom 8,3 percenta oproti 5,6, vlani bol už pomer opačný 7,6 k 7,1.
V neprospech investičných poistiek hovorí neprehľadná poplatková štruktúra. Preto by sa im vyhol i odborník na investovanie z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo. „V jednom balení je skrytých množstvo poplatkov a bežný človek nemá šancu rozumieť tomuto produktu dokonale,“ upozorňuje.
V
Čierny scenár z druhej vlny sa už zmazal
11. 12. 2020
Index ekonomického sentimentu dokázal v novembri vymazať takmer celý svoj októbrový prepad spôsobený príchodom druhej vlny pandémie, keď vzrástol z -24 bodov na +23 bodov (hranica medzi očakávaním zrýchlenia a spomalenia je 0 bodov). Tento index meria očakávania slovenských ekonómov ohľadom vývoja ekonomiky v nasledujúcich šiestich mesiacoch.
Hlavným zdrojom lepších vyhliadok sú očakávania postupného uvoľňovania domácich protipandemických obmedzení (34 percent respondentov) a nízka báza (29 percent respondentov). Nízku bázu potvrdzuje aj negatívne vnímanie aktuálneho stavu ekonomiky, ktorého index dosiahol v novembri -17 bodov.
V
Na oddlženie nemocníc má ísť 575 miliónov eur
9. 12. 2020
Na oddlženie nemocníc majú ísť financie do výšky 575 miliónov eur. Ich finančnú stabilizáciu zo štátnych finančných aktív schválila v utorok Národná rada. Návrh z pochádza z dielne ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽANO).
Možnosť zapojiť sa majú dostať všetky nemocnice bez ohľadu na ich právnu formu či vlastníctvo. "Cieľom návrhu je riešiť finančnú situáciu nemocníc vo vzťahu k ich veriteľom v oblasti existujúceho stavu záväzkov po lehote ich splatnosti, ako aj realizáciu opatrení na úrovni nemocníc s cieľom zamedzovať ich ďalšiemu zadlžovaniu. Sprievodným podporným opatrením má byť uvoľnenie zdrojov na oddlženie nemocníc," píše sa v predložených materiáloch. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že spolu s Ministerstvom financií SR vytvorilo finančný mechanizmus, v rámci ktorého budú mať veritelia možnosť uspokojiť svoje pohľadávky voči nemocniciam. Proces má byť transparentný, efektívny a postavený na princípe rovnakých podmienok účasti pre všetkých.
V