Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Firmy sa snažia o zelené riešenia, ale len v malom
11. 6. 2021
Ekologické investície firiem za posledné roky naberajú na obrátkach. A nepoľavili ani počas pandémie. Napriek tomu, že väčšina spoločností bojovala so zvýšenými nákladmi alebo nižšími tržbami, až štyri z piatich podnikov pôsobiacich na Slovensku zavádzajú technológie a procesy, ktoré šetria životné prostredie.
„Tretina z nich ich už zaviedla, polovica ich zavádza a len 16 percent spoločností sa o ne vôbec nezaujíma,“ píše sa v záveroch výskumu, ktorý pre ČSOB urobila agentúra Datank na vzorke 400 respondentov.
V
Svetová banka očakáva najvyšší rast globálnej ekonomiky za takmer 50 rokov
9. 6. 2021
Svetová banka výrazne zlepšila prognózu tohtoročného vývoja svetovej ekonomiky, pričom počíta s najvýraznejším rastom za posledných 50 rokov. K rastu by mali prispieť vakcinačné programy a masívne vládne stimuly v bohatých krajinách.
Svetová banka v najnovšej správe o vyhliadkach svetovej ekonomiky Global Economic Prospects uviedla, že v roku 2021 počíta s rastom o 5,6 percenta po minuloročnom poklese o 3,5 percenta, keď pandémia nového koronavírusu prinútila vlády obmedziť ekonomickú aktivitu, informovala agentúra AP. Nová prognóza predstavuje výrazné zlepšenie v porovnaní s januárovým odhadom na úrovni 4,1 percenta.
Ak sa nový odhad Svetovej banky naplní, bude to najvýraznejší rast globálnej ekonomiky od roku 1973, v ktorom dosiahol 6,6 percenta. Zároveň to bude najvýraznejší rast z obdobia recesie za posledných 80 rokov.
Rast by mali ťahať najmä veľké a priemyselne rozvinuté ekonomiky, dodala Svetová banka. Zároveň však upozornila, že mnohé rozvíjajúce sa trhy aj naďalej zápasia s pandémiou nového koronavírusu a jej dôsledkami.
V
Rast ekonomiky naštartoval aj energie
4. 6. 2021
Na podporu čistej elektriny prispievame všetci a možno si to mnohí ani neuvedomujú. V našich účtoch sa však každý mesiac nachádza jeden poplatok, takzvaná tarifa za prevádzkovanie systému. Práve tieto peniaze sa následne používajú na platenie obnoviteľných zdrojov. V apríli tohto roka sa takto vybralo viac ako 32 miliónov eur.
Zelení výrobcovia majú pritom garantovanú cenu, za ktorú sa od nich energia vykupuje. A to aj v prípade, ak je jej hodnota na trhu iná. Ak je táto reálna cena vyššia ako garantovaná, štát producentom rozdiel doplatí cez spomínanú tarifu. V minulosti ju umelo znižoval, aby spotrebitelia platili nižšie ceny. A tak vznikol deficit, ktorý treba splácať. Prvé tohtoročné mesiace však priniesli pozitívnu zmenu, na účte je zatiaľ prebytok 31,3 milióna eur.
V
Po pandémii cena za hodinu práce porastie pomalšie
4. 6. 2021
Jana zo Spišskej Novej Vsi pracuje ako čašníčka v miestnej kaviarni. Podľa zmluvy dostáva 4,27 eura na hodinu, to však nie je všetko.
„Časť peňazí máme na ruku, zamestnávateľ v gastre asi ani nemá inú možnosť,“ povedala pre HN mladá žena z východu Slovenska, ktorej celé meno máme v redakcii.
Keď firmy vyplácajú časť miezd radšej priamo na ruku, znamená to, že si chcú znížiť výdavky na pracovníkov. Tie odzrkadľujú dáta Eurostatu, ktoré hovoria, že náklady na hodinovú mzdu u nás rastú najrýchlejšie z celého regiónu a dvakrát rýchlejšie, ako je priemer Európskej únie.
V