Štát sľúbil nové elektrárne, plány však nateraz stroskotali
24. 9. 2021
Najväčšia udalosť dekády a najväčší úspech tejto vlády v oblasti obnoviteľnej energetiky. Tak nazývali na začiatku apríla zelení výrobcovia zrušenie stop-stavu. V praxi išlo o to, že od roku 2014 sa do distribučnej sústavy nemohol pripojiť žiadny nový zdroj. Podľa niektorých to bolo politické rozhodnutie, no malo aj svoje technické dôvody.
V sieti totiž nebola dostatočná kapacita. Na jar tohto roka sa však spustilo nové vedenie na maďarsko-slovenskej hranici, ktoré umožnilo elektrine prúdiť cez toto prepojenie vo väčšom množstve. To otvorilo dvere novým zdrojom v hodnote viac ako 1 800 megawattov.
Z toho 407 megawattov bolo pridelených tým obnoviteľným. Investori slnečných a veterných elektrární si hneď rezervovali kapacity v sieti. Niektoré z rezervácií však prepadnú o pár týždňov a doteraz nikto z nich nepožiadal štát o potrebné potvrdenie. Dôvodom, prečo výrobcovia vyčkávajú, má byť neistota z pripravovanej legislatívy.
V
Zákonník práce sa bude meniť
17. 9. 2021
Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, je odstrániť nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania, konkrétne stravovacích poukážok, ako aj zjednodušiť administratívu zamestnávateľov, ktorá vzniká pri poskytovaní stravovacích poukážok a finančného príspevku na stravovanie v predstihu na príslušný kalendárny mesiac.
Od 1. marca 2021 si u zamestnávateľa, ktorý dovtedy zabezpečoval svojim zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok, zamestnanci môžu vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Ak zamestnávateľ prispieva v týchto prípadoch na stravovanie v rozsahu upravenom v Zákonníku práce, z hľadiska daní a odvodov neexistuje rozdiel medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Ak však zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov formou finančného príspevku na stravovanie nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, táto „nadrámcová“ suma je pre zamestnávateľa daňovo neuznaným nákladom a u zamestnanca sa zdaňuje daňou z príjmov zo závislej činnosti. Na rozdiel od toho, ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, pri stravovacích poukážkach je táto suma pre zamestnávateľa daňovo uznaným nákladom, no u zamestnanca sa nezdaňuje.
Navrhovaná zmena Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľom prispievať na stravovanie zamestnancov až do výšky 100 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín bez toho, aby bol tento príspevok považovaný za daňovo neuznaný výdavok pre zamestnávateľa a aby bol zároveň zdanený daňou z príjmov zo závislej činnosti na strane zamestnancov.
Keďže zamestnávatelia zabezpečujúci stravovanie zamestnancov formou stravovacích poukážok alebo finančným príspevkom na stravovanie, poskytujú stravovacie poukážky a príspevok na stravovanie na začiatku kalendárneho mesiaca, vzniká im dodatočná administratívna záťaž v prípade vzniku prekážok v práci na strane zamestnancov alebo čerpania dovolenky počas kalendárneho mesiaca. Z uvedeného dôvodu sa umožní zamestnávateľom poskytovať stravovacie poukážky a finančný príspevok obdobne ako pri mzde dodatočne, najneskôr však posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľom bude i naďalej zachovaná možnosť poskytovať stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie preddavkovo, ak to bude dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.
Obdobne sa upravujú aj ustanovenia o zabezpečení stravovania v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov a Hasičského a záchranného zboru.
K
Verejné obstarávanie po novom od januára 2022
17. 9. 2021
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov.
Medzi tieto ciele patrí:
• zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,
• revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,
• zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,
• zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.
Medzi najvýznamnejšie zmeny zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa sleduje naplnenie vyššie uvedených cieľov patria:
• v oblasti zjednodušenia postupov
- úprava niektorých existujúcich pravidiel, ktoré majú charakter národného goldplatingu,
- úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone,
- zriadenie centrálnej obstarávacej organizácie pre štátne orgány,
- používané elektronické prostriedky budú musieť podporovať aj podávanie žiadostí o nápravu a námietky (jedno prostredie pre všetky úkony),
- flexibilnejšia úprava vylúčenia v prípade podozrení na existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž,
- umožní sa v žiadosti o účasť a v ponuke predkladať aj elektronické kópie (skeny) a nielen elektronické originály,
- umožní sa uzatvárať zmluvu s ďalším uchádzačom v poradí, ak predošlý neposkytol súčinnosť, a to bez obmedzenia na prvých troch, ako je tomu dnes,
- zavedenie zjednodušeného režimu obstarávania zákaziek na sociálne a iné služby podľa prílohy č. 1 k zákonu,
- zjednotia a zjednodušia sa informačné povinnosti v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou,
- postihovanie špekulatívnych postupov hospodárskych subjektov pri využívaní námietok,
- podpora a zavedenie nástrojov na automatizáciu procesu zadávania zákaziek v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou a realizácia podlimitných zákaziek prostredníctvom jednotnej elektronickej platformy, ktorá bude upravená nielen na verejné obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb, ale aj na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu a na používanie iných kritérií než je cena,
• v oblasti skrátenia procesu
- rozšírenie katalógu postupov verejného obstarávania, pri ktorých bude obmedzené využitie revíznych prostriedkov (so zachovaním možnosti kontroly zo strany ÚVO),
- úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním, cieľom ktorých je skrátenie dĺžky procesu verejného obstarávania,
- posilnenie koncentrácie v konaní o námietkach,
- v špecifických prípadoch osobitné odklony procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného,
- mierne skrátenie lehôt a koncentrácia úkonov v podlimitných zákazkách,
• v oblasti zvýšenia transparentnosti
- jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov),
- zverejňovanie úmyslu zadať zákazku s nízkou hodnotou na jednotnej elektronickej platforme, pričom ak bude na predloženie ponuky vyzvaných viac hospodárskych subjektov, bude takýto postup prebiehať cez jednotnú elektronickú platformu,
• úprava smerujúca k zvýšeniu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní a zvýšeniu zodpovednosti osôb, ktoré pri verejnom obstarávaní porušia zákon.
Na účely zrýchlenia procesu verejného obstarávania bude navrhnutá úprava procesných ustanovení revíznych postupov, vrátane konania o preskúmaní úkonov pred podpisom zmluvy na základe námietok. Cieľom je skrátanie konania so zachovaním potrebnej úrovne ochrany práv dotknutých subjektov vrátane možnosti súdnej ochrany.
Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a vyhodnocovania údajov verejného obstarávania budú v rámci jednotnej elektronickej platformy, ktorá vznikne spojením existujúcich informačných systémov, realizované nasledujúce úpravy:
• automatizácia jednotnej elektronickej platformy (vytvorenie inteligentných formulárov pre zadávanie zákaziek s použitím viacerých, aj kvalitatívnych kritérií, automatické zoraďovanie došlých ponúk na základe týchto kritérií),
• umožní sa plnohodnotné fungovanie jednotnej elektronickej platformy pre všetky podlimitné zákazky, ako platforma na realizáciu elektronického verejného obstarávania nielen bežných tovarov a služieb,
• bude vytvorený systém na sledovanie vývoja cien, ako funkčná súčasť jednotnej elektronickej platformy, použiteľný aj v podlimitných zákazkách a aj na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky v nadlimitných zákazkách,
• zrealizuje sa integrácia na spoločný modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) na účely automatizovaného získavania údajov, ktoré sú potrebné vo verejnom obstarávaní.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. marca 2022, vo vzťahu k povinnosti používať elektronické prostriedky zapísané v zozname na 1. júla 2022 a vo vzťahu k povinnosti využívania odborných garantov vo verejnom obstarávaní od 1. marca 2024.
K
Centrálna obstarávacia autorita pre štátne orgány
17. 9. 2021
Procesy verejného obstarávania by mala zjednodušiť a optimalizovať Centrálna obstarávacia autorita pre štátne orgány.
V súčasnosti túto úlohu čiastočne zastrešuje a zabezpečuje rezort vnútra, ktorý realizuje centrálne nákupy energií pre štátnu správu. Keďže momentálne prebieha na technickej úrovni diskusia o finálnom rozsahu úloh a kompetencií Centrálnej obstarávacej autority, v aktuálnom návrhu zmien zákona o verejnom obstarávaní bude vytvorený predpoklad na jej zriadenie, pričom podrobnosti o rozsahu jej činnosti budú následne upravené nariadením vlády.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. marca 2022, vo vzťahu k povinnosti používať elektronické prostriedky zapísané v zozname na 1. júla 2022 a vo vzťahu k povinnosti využívania odborných garantov vo verejnom obstarávaní od 1. marca 2024.
K