Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Viac ako polovica gastropodnikov by nemusela prežiť ďalšiu vlnu pandémie
4. 10. 2021
Až 52 percent gastropodnikov ďalšiu vlnu koronakrízy neprežije, ak by pomoc od štátu bola rovnaká ako v prechádzajúcom krízovom období. Vyplýva to z prieskumu vykonaného na vzorke viac ako 500 reštaurácií, signatárov iniciatívy Pomoc pre gastro. Vyše 60 percent podnikateľov v slovenskom gastrosektore už v prvej vlne pandémie pristúpilo k prepúšťaniu zamestnancov.
Viac ako 80 percent podnikateľov sa zadlžilo a muselo siahnuť po pôžičkách. Pre vyše 40 percent podnikov tvorilo obedové menu základ tržieb. Až 90 percent podnikateľov deklaruje zlú finančnú situáciu.
Podľa prieskumu vyše 50 percentám gastropodnikom by pomohlo naštartovanie spotreby formou poukazov na stravu. Z prieskumu tiež vyplynulo, že takmer 60 percentám podnikom chýba kvalifikovaný personál a 45 percentám podnikov podľa zistení iniciatívy avizuje menej hostí ako pred pandémiou.
V
Energie majú prvú obeť. Končí u nás firma s 300-tisíc zákazníkmi,
1. 10. 2021
Bankrot medzi prvými začali vyhlasovať spoločnosti v Británii, potom v Nemecku, a dnes sa k nim pridáva aj Slovensko.
Podľa informácií regulačného úradu vo štvrtok požiadal dodávateľ Slovakia Energy o zrušenie povolenia na podnikanie v elektroenergetike a teplárenstve.
Pre svojich 307 770 zákazníkov tak nebude naďalej dodávať elektrinu ani plyn. Dôvodom je pravdepodobne dramatický vývoj cien energií na burzách v kombinácii s nesprávnymi obchodnými rozhodnutiami.
Slovakia Energy bol v minulom roku štvrtým najväčším dodávateľom na trhu s plynom, s trhovým podielom asi šesť percent. Najviac zákazníkov má SPP, vyše 60 percent, po ňom nasledujú innogy a ZSE Energia. Podnik je zároveň jeden najväčších alternatívnych dodávateľov elektriny.
V
Štát sľúbil nové elektrárne, plány však nateraz stroskotali
24. 9. 2021
Najväčšia udalosť dekády a najväčší úspech tejto vlády v oblasti obnoviteľnej energetiky. Tak nazývali na začiatku apríla zelení výrobcovia zrušenie stop-stavu. V praxi išlo o to, že od roku 2014 sa do distribučnej sústavy nemohol pripojiť žiadny nový zdroj. Podľa niektorých to bolo politické rozhodnutie, no malo aj svoje technické dôvody.
V sieti totiž nebola dostatočná kapacita. Na jar tohto roka sa však spustilo nové vedenie na maďarsko-slovenskej hranici, ktoré umožnilo elektrine prúdiť cez toto prepojenie vo väčšom množstve. To otvorilo dvere novým zdrojom v hodnote viac ako 1 800 megawattov.
Z toho 407 megawattov bolo pridelených tým obnoviteľným. Investori slnečných a veterných elektrární si hneď rezervovali kapacity v sieti. Niektoré z rezervácií však prepadnú o pár týždňov a doteraz nikto z nich nepožiadal štát o potrebné potvrdenie. Dôvodom, prečo výrobcovia vyčkávajú, má byť neistota z pripravovanej legislatívy.
V
Zákonník práce sa bude meniť
17. 9. 2021
Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, je odstrániť nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania, konkrétne stravovacích poukážok, ako aj zjednodušiť administratívu zamestnávateľov, ktorá vzniká pri poskytovaní stravovacích poukážok a finančného príspevku na stravovanie v predstihu na príslušný kalendárny mesiac.
Od 1. marca 2021 si u zamestnávateľa, ktorý dovtedy zabezpečoval svojim zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok, zamestnanci môžu vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Ak zamestnávateľ prispieva v týchto prípadoch na stravovanie v rozsahu upravenom v Zákonníku práce, z hľadiska daní a odvodov neexistuje rozdiel medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Ak však zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov formou finančného príspevku na stravovanie nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, táto „nadrámcová“ suma je pre zamestnávateľa daňovo neuznaným nákladom a u zamestnanca sa zdaňuje daňou z príjmov zo závislej činnosti. Na rozdiel od toho, ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, pri stravovacích poukážkach je táto suma pre zamestnávateľa daňovo uznaným nákladom, no u zamestnanca sa nezdaňuje.
Navrhovaná zmena Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľom prispievať na stravovanie zamestnancov až do výšky 100 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín bez toho, aby bol tento príspevok považovaný za daňovo neuznaný výdavok pre zamestnávateľa a aby bol zároveň zdanený daňou z príjmov zo závislej činnosti na strane zamestnancov.
Keďže zamestnávatelia zabezpečujúci stravovanie zamestnancov formou stravovacích poukážok alebo finančným príspevkom na stravovanie, poskytujú stravovacie poukážky a príspevok na stravovanie na začiatku kalendárneho mesiaca, vzniká im dodatočná administratívna záťaž v prípade vzniku prekážok v práci na strane zamestnancov alebo čerpania dovolenky počas kalendárneho mesiaca. Z uvedeného dôvodu sa umožní zamestnávateľom poskytovať stravovacie poukážky a finančný príspevok obdobne ako pri mzde dodatočne, najneskôr však posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľom bude i naďalej zachovaná možnosť poskytovať stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie preddavkovo, ak to bude dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.
Obdobne sa upravujú aj ustanovenia o zabezpečení stravovania v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov a Hasičského a záchranného zboru.
K