Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Priemyselná produkcia medziročne poklesla o 6,4 percenta
9. 9. 2022
Priemyselná produkcia v júli 2022 medziročne poklesla o 6,4 percenta, zvýšila tak tempo poklesu zaznamenané v júni, ale udržala sa pod mierou poklesu evidovaného v jarných mesiacoch. Informoval o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Slovenský priemysel v júli vyprodukoval o 2,8 percenta menšiu hodnotu ako priemerne v roku 2015. Bol to nižší výkon ako v júli v poslednom roku pred pandémiou (v júli 2019), respektíve približne taká kondícia ako v siedmom mesiaci v roku 2018.
Celkovo z 15 sledovaných odvetví priemyslu až 10 odvetví, zaznamenala medziročný pokles. Vyššiu produkciu ako pred rokom malo len 5 odvetví, rozhodujúce štruktúry slovenského priemyslu prehĺbili poklesy a dôležitá výroba dopravných prostriedkov bola len tesne nad hodnotou minulého roka.
Aktuálny výsledok odvetvia po zohľadnení rastu/poklesu v kombinácii s váhou odvetvia v štruktúre priemyslu v siedmom mesiaci najvýznamnejšie ovplyvnil pokles produkcie v dodávke elektriny, plynu, pary o 29,1 percenta (príspevok -4,01 percentuálneho bodu k celkovému výsledku odvetvia), ako aj pokles vo výrobe kovov a kovových konštrukcií o 7,5 percenta (príspevok -0,99 percentuálneho bodu).
Výrazný vplyv mali aj tretinový prepad vo výrobe počítačov a elektroniky o 31,7 percenta (príspevok -0,86 percentuálneho bodu), ako aj pokles vo výrobe z gumy a plastu o 4,8 percenta (príspevok -0,49 percentuálneho bodu), či vo výrobe potravín a nápojov o 8,5 percenta (príspevok -0,46 percentuálneho bodu). Výkon priemyslu tlmil tiež medziročný pokles vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o viac ako 12 percent (príspevok -0,36 percentuálneho bodu).
V
Štát ide bojovať proti drahým energiám
5. 9. 2022
Trhy hlásia, že energie nám výrazne zdražejú. Elektrina je aj po poklese z uplynulých dní na burze stále šesťnásobne vyššie, ako bola pred rokom, a zemný plyn je zas až na sedemnásobku.
Navyše v pondelok by mal zareagovať na fakt, že Rusi opäť nemienia pustiť na starý kontinent surovinu cez sústavu Nord Stream 1.
V tejto situácii hľadá náš kabinet riešenie aspoň pre domácnosti. Minister financií Igor Matovič vyčíta šéfovi rezortu hospodárstva v demisii Richardovi Sulíkovi, že nesplnil, čo sľúbil.
Podľa financmajstra bude maloodber od januára platiť o 101 percent viac v prípade elektriny a pri plyne o 55 percent. „Zo zmrazených cien elektriny sú zrazu dvojnásobné,“ varoval. Štátny tajomník Sulíkovho ministerstva Karol Galek to vidí inak.
„Elektrina bude dostupná pre všetkých za dostupné ceny,“ tvrdí. Komoditu pre domácnosti za tohtoročné ceny majú dodať Slovenské elektrárne. Strop chce v tomto smere koalícia schváliť na septembrovej schôdzi parlamentu. Následne má štátny SPP k elektrine dokúpiť ďalšie služby, aby pri dodávke nenastal výrazný skok.
V
Márne čakanie na obrat, ceny nehnuteľností lámu rekordy
5. 9. 2022
Mnohí záujemcovia o bývanie dlhodobo očakávajú pokles cien nehnuteľností alebo aspoň ich stabilizáciu. Ich nádeji nahrávalo postupné stúpanie úrokových sadzieb. To však spôsobilo len spomalenie dopytu, byty a domy naďalej dražejú rekordným tempom.
„Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie počas druhého štvrťroka 2022 boli o 16,6 percenta vyššie ako v rovnakom období pred rokom, čo bolo najviac v histórii zisťovania od roku 2010,“ píše sa v poslednom reporte Štatistického úradu. Doplňme, že ide o zrealizované obchody zapísané v katastri, a teda o ceny, za ktoré sa objekty skutočne aj predali.
V
Vyhrotená situácia s extrémnymi cenami plynu
2. 9. 2022
Ešte pred dekádou boli energie pre obchodníkov top produktom. Roky sme tu mali len tradičných dodávateľov a o konkurencii sa len hovorilo. Preto jej príchod spôsobil prelom. Práve v roku 2011 sa začal aj príbeh spoločnosti Energie2. „Za tri roky činnosti na slovenskom trhu sa stala Energie2, Bratislava jedným z popredných alternatívnych dodávateľov elektrickej energie a zemného plynu,“ pýši sa na svojom webe s tým, že k jej zákazníkom sa postupne zaradili tisícky domácností, malých, stredných i veľkých firiem, ale aj obce. Rozširovala kontaktné centrum a počty jej klientov sa niekoľkonásobne zvyšovali.
Na otázku, koľko ich už má u nás, spoločnosť pre HN neodpovedala. Na svojom portáli hovorí o 200-tisíc domácnostiach a 15-tisíc firmách v Nemecku, Poľsku, Česku, na Slovensku, v Maďarsku a Chorvátsku.
Krivka dodávateľovi stúpala a postupne sa dostala až blízko vrcholu. Po SPP je teraz považovaný za top hráča s plynom. A práve pri tejto komodite nastal aktuálne problém. Portfólio klientov, ktoré budovala, nateraz odmieta.
V