Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Pomoc nestačí ani na odvody
22. 5. 2020
Posielajte nám peniaze skôr. Pomôžte nám s nájmami. Odpustite nám odvody. Zvýšte nám pomoc. Takéto sú niektoré z hlavných požiadaviek živnostníkov, ktorých pandémia dostala do ťažkej situácie.
Zatiaľ sa vyriešilo zrýchlenie prílevu pomoci a tento týždeň vláda predstavila aj pomoc s nájmami. „Hlavný problém vidím v zmätočnom a oneskorenom nastavení. Veľa malých prevádzok má existenčné problémy už dva mesiace,“ povedal analytik Michal Páleník z Fakulty managementu Univerzity Komenského.
Výroba v Trnave naberá na obrátkach
22. 5. 2020
Trnavská výroba francúzskeho výrobcu automobilov PSA musela tak ako väčšina autopriemyslu pre krízu spôsobenú koronavírusom, prudký pád dopytu i pre narušenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov odstaviť produkciu na dlhých sedem týždňov.
Prevádzka zamestnávajúca 4 500 ľudí sa nakoniec rozbehla minulý týždeň v pondelok, ale len na jednu zmenu. Začiatkom tohto týždňa pridala ďalšiu a najnovšie podľa informácii HN sa už od budúceho týždňa vráti ďalšia časť pracovníkov. Viac informácii by mala zverejniť fabrika v poobedných hodinách.
Zisk Národenej banky vyšší o takmer 40 miliónov eur
20. 5. 2020
Za rok 2019 NBS odviedla do štátneho rozpočtu SR zrážkovú daň 35,1 milióna eur z príjmov z dlhopisov emitovaných na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska (NBS) dosiahla v minulom roku zisk 212,1 milióna eur. Medziročne sa zvýšil o 39,7 milióna eur.
Minuloročný zisk bude v plnej výške použitý na zníženie strát z minulých rokov. Vyplýva to zo správy o výsledku hospodárenia za rok 2019, ktorú vzal v utorok na vedomie parlament. Hlavným zdrojom zisku NBS v roku 2019 boli úrokové výnosy z dlhopisov vo výške 207,3 milióna eur, z toho úrokový výnos z cenných papierov držaných na účely menovej politiky predstavoval 104,4 milióna eur a úrokový výnos z cenných papierov v investičnom portfóliu NBS predstavoval 102,9 milióna eur.
V Bratislave nie sú v ponuke malé byty, iba tie väčšie
20. 5. 2020
Priemerná absolútna cena starších bratislavských bytov v prvom kvartáli dosiahla viac ako 200-tisíc eur. V porovnaní s posledným kvartálom minulého roka došlo v Bratislave k zmene štruktúry ponúkaných bytov z druhej ruky.
V lacnejších bratislavských okresoch sa z ponuky vytrácajú menšie byty a ostávajú v nej tie väčšie, čím sa zvyšuje priemerná rozloha bytov na sekundárnom trhu. Vyplýva to z pravidelnej analýzy bratislavského trhu nehnuteľností spoločnosti Bencont Investments za prvý kvartál tohto roka. Malé byty chýbajú aj v ponuke nájomných bytov.