Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Reštaurácie volajú o pomoc a chcú nižšiu DPH
9. 10. 2020
Predstavitelia gastrosektora sú pripravení uskromniť sa, ale aj tak kriticky potrebujú pomoc štátu. Tvrdí to iniciatíva Zachráňme gastro v otvorenom liste adresovanom vláde. Konštatuje, že gastronómia bude patriť k najviac postihnutým odvetviam pandémiou.
Navrhuje dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty na úroveň okolitých krajín Európskej únie. Minister financií Eduard Heger (OĽANO) stále trvá na tom, že DPH nie je adresným riešením. Gastro zároveň podľa neho nie je momentálne segmentom, ktorý by potreboval pomoc. Reštaurácie poukázali na to, že na jar museli prevádzky zavrieť a v súčasnosti po dvoch mesiacoch takmer "normálu" musia opäť obmedziť počet hostí, nepovoliť oslavy, posadiť hostí v rozostupoch a poslať ich domov o desiatej večer. "Tržby nám dramaticky padajú a pociťujeme veľký úbytok hostí," upozornili s tým, že v tomto segmente to vyzerá výhľadovo ešte horšie ako počas prvej vlny pandémie.
Tržby maloobchodu už druhý mesiac po sebe prekonali minulý rok
7. 10. 2020
Maloobchodné tržby v auguste zrýchlili tempo medziročného rastu. Polepšili si aj reštaurácie a zmiernil sa prepad tržieb prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, ktoré výrazne zasiahla pandémia choroby covid-19. Za vlaňajškom zaostali tržby predajcov motorových vozidiel.
Po zohľadnení inflácie tržby maloobchodu bez predaja vozidiel v auguste stúpli medziročne o štyri percentá v porovnaní s rastom o 1,5 percenta v júli, kedy sa zvýšili prvýkrát od marca. Po štvormesačnom poklese po začiatku pandémie tržby v maloobchode druhý mesiac po sebe prekonali minuloročnú úroveň. V auguste sa druhý mesiac po sebe zvýšili tiež tržby reštaurácií a pohostinstiev, medziročne o 6,8 percenta oproti rastu o 4,8 percenta v júli. V porovnaní s vlaňajškom sa ďalej nedarilo prevádzkovateľom ubytovacích služieb. Tempo medziročného prepadu ich tržieb sa však v auguste zmiernilo na 17 percent z poklesu o 29 percenta v júli. Tržby predajcov motorových vozidiel a motocyklov, ktoré klesajú nepretržite od začiatku tohto roka, sa znížili v auguste oproti rovnakému obdobiu vlaňajška zhruba o desatinu.
Krízu banky zvládli, turizmus kvíli
5. 10. 2020
Dve najväčšie krízy tohto storočia zanechali na jednotlivých segmentoch ekonomiky rôzne stopy. Niektoré sa z tej spred 12 rokov poučili, na iné dopadol koronavírus extrémne tvrdo.
Začiatkom roka sa zavŕšil ďalší ekonomický cyklus. Po vrchole prišiel pád, náraz na dno a dnes sme opäť svedkami pomalého oživovania. Kríza z posledných mesiacov však nebola typická. Nemala ekonomický fundament, odštartovala na trhovisku v čínskom meste Wu-chan, kde sa začal šíriť vírus. Ten sa nakoniec z Číny rozšíril do celého sveta a spôsobil najväčšiu krízu v moderných dejinách. Niektoré sektory zasiahol bezprecedentným spôsobom, iné sa však poučili z veľkej hospodárskej krízy v rokoch 2008 až 2009 a na príchod ťažkých časov sa pripravili. HN porovnali jednotlivé sektory a pozreli sa na to, ako sa vyrovnali s oboma krízami napríklad maloobchodníci či výrobcovia ocele.
Schodok štátneho rozpočtu výrazne vzrástol
2. 10. 2020
Schodok štátneho rozpočtu Slovenska za prvé tri štvrťroky tohto roka medziročne výrazne vzrástol a zvýšil sa aj v samotnom septembri. Vyplýva to z dnešných informácií ministerstva financií, ktoré v lete presadilo výrazné zvýšenie plánovaného deficitu na tento rok aj kvôli negatívnym dopadom pandémie choroby covid-19.
Rozpočtový deficit na konci septembra dosiahol takmer 4,67 miliardy eur. Oproti rovnakému obdobiu vlani, kedy schodok dosiahol 1,84 miliardy eur, je približne dva a pol násobne vyšší. V septembri sa deficit prehĺbil o 678 miliónov eur. Rozpočtové príjmy za obdobie od januára do konca septembra zaostali za rovnakým obdobím vlaňajška o 5,2 percenta, výdavky boli naopak o 18,6 percenta vyššie. Parlament v lete najmä kvôli dopadom koronavírusu zmenou zákona zvýšil plánovaný rozpočtový deficit na tento rok na rekordných 11,95 miliardy eur. Predchádzajúci kabinet premiéra Petra Pellegriniho, ktorý po februárových voľbách vystriedala súčasná vláda Igora Matoviča, naplánoval na tento rok schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe takmer 2,77 miliardy eur. Analytici aj nezávislá rozpočtová rada už vlani pri schvaľovaní pôvodného rozpočtu upozornili, že hospodárenie štátu bude bez dodatočných opatrení horšie.