Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Fondy porážajú investičné poistenie
11. 12. 2020
Hoci sa o finančníkoch vo všeobecnosti hovorí ako o tých, ktorí doslova prehadzujú peniaze vidlami, neplatí to automaticky. O mnohých by sme dokonca s výraznou dávkou nadľahčenia mohli v porovnaní s bankármi hovoriť ako o chudobných príbuzných. Na celkových spravovaných aktívach majú banky až 70-percentný podiel. O zvyšok sa delia poisťovne, fondy či druhý a tretí pilier a lízingovky. Aby to však bolo ešte komplikovanejšie, dodajme, že v top 25 najväčších platiteľov daní za minulý rok nájdeme podľa Finstatu päť bánk a dve poisťovne. Správcovské spoločnosti sú zas často priamo dcérami bánk.
Nie vždy môžeme hovoriť o priamej konkurencii. Bankové domy dobre vedia, že v prostredí nízkych úrokových sadzieb nedokážu klientom ponúknuť zaujímavé zhodnotenie úspor, aj preto posilňujú predaj spriaznených fondov či poistenia a profitujú z provízií.
Najvýraznejšími konkurentmi sa tak nielen v pobočkách, ale aj u nezávislých sprostredkovateľov stávajú poisťovne s takzvanými IŽP a na druhej strane správcovské spoločnosti. Kým ešte v roku 2009 mali miernu prevahu poisťovne s podielom 8,3 percenta oproti 5,6, vlani bol už pomer opačný 7,6 k 7,1.
V neprospech investičných poistiek hovorí neprehľadná poplatková štruktúra. Preto by sa im vyhol i odborník na investovanie z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo. „V jednom balení je skrytých množstvo poplatkov a bežný človek nemá šancu rozumieť tomuto produktu dokonale,“ upozorňuje.
V
Čierny scenár z druhej vlny sa už zmazal
11. 12. 2020
Index ekonomického sentimentu dokázal v novembri vymazať takmer celý svoj októbrový prepad spôsobený príchodom druhej vlny pandémie, keď vzrástol z -24 bodov na +23 bodov (hranica medzi očakávaním zrýchlenia a spomalenia je 0 bodov). Tento index meria očakávania slovenských ekonómov ohľadom vývoja ekonomiky v nasledujúcich šiestich mesiacoch.
Hlavným zdrojom lepších vyhliadok sú očakávania postupného uvoľňovania domácich protipandemických obmedzení (34 percent respondentov) a nízka báza (29 percent respondentov). Nízku bázu potvrdzuje aj negatívne vnímanie aktuálneho stavu ekonomiky, ktorého index dosiahol v novembri -17 bodov.
V
Na oddlženie nemocníc má ísť 575 miliónov eur
9. 12. 2020
Na oddlženie nemocníc majú ísť financie do výšky 575 miliónov eur. Ich finančnú stabilizáciu zo štátnych finančných aktív schválila v utorok Národná rada. Návrh z pochádza z dielne ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽANO).
Možnosť zapojiť sa majú dostať všetky nemocnice bez ohľadu na ich právnu formu či vlastníctvo. "Cieľom návrhu je riešiť finančnú situáciu nemocníc vo vzťahu k ich veriteľom v oblasti existujúceho stavu záväzkov po lehote ich splatnosti, ako aj realizáciu opatrení na úrovni nemocníc s cieľom zamedzovať ich ďalšiemu zadlžovaniu. Sprievodným podporným opatrením má byť uvoľnenie zdrojov na oddlženie nemocníc," píše sa v predložených materiáloch. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že spolu s Ministerstvom financií SR vytvorilo finančný mechanizmus, v rámci ktorého budú mať veritelia možnosť uspokojiť svoje pohľadávky voči nemocniciam. Proces má byť transparentný, efektívny a postavený na princípe rovnakých podmienok účasti pre všetkých.
V
Investície cez koronu pribudli. Sulík v podpore chystá zmenu
9. 12. 2020
Výroba strojárskych komponentov v Prešove, vysokošpecializované IT pracovisko v Košiciach či výroba dielov v Martine pre Volkswagen. Tieto pracoviská majú niečo spoločné. Rozhodli sa pre masívne investície na našom trhu, s čím im pomohol štát.
Celkovo v tomto roku dostalo podporu z verejných zdrojov 12 subjektov dovedna vo výške 28 miliónov eur. Tento objem nafúkli a minuli celkovo 165 miliónov eur, pričom vytvorili 1 100 pracovných miest.
V