Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Pomoc pre cestovný ruch nestačí
25. 2. 2021
Stomiliónový balík pomoci pre cestovný ruch je nedostatočný, vyhlásil v pondelok minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Hoci vláda predpokladala, že táto suma pokryje fixné náklady podnikateľom v sektore cestovného ruchu vrátane gastroprevádzok až do konca tohto roka, už dnes je podľa rezortu dopravy jasné, že to tak nebude.
"Prepad tržieb v tomto sektore je taký výrazný, že vyčlenených sto miliónov eur pokryje pokles výpadku fixných nákladov iba za minulý rok. Ministerstvo dopravy a výstavby sa preto bude uchádzať o navýšenie peňazí do schémy pomoci," povedal minister. O akú sumu pôjde, nekonkretizoval.
Rezort tiež reagoval na informácie platformy Stále máme chuť, ktorá zverejnila vlastný prieskum. Podľa neho štyri z piatich gastro prevádzok stále nedostali podporu zo schémy pomoci.
Ministerstvo podľa Doležala rozumie mimoriadne ťažkej situácii, v ktorej sa títo podnikatelia ocitli a robí všetko pre to, aby sa peniaze k žiadateľom dostali čo najskôr. Pri posudzovaní žiadostí však rezort musí postupovať precízne, lebo nakladá s verejnými financiami a nemôže si dovoliť chyby, ktoré by viedli k neoprávnenému čerpaniu.
V
Nezamestnanosť rástla tretí mesiac v rade
22. 2. 2021
Miera nezamestnanosti na Slovensku tento rok v januári vystúpila na 7,81 percenta, čo je najvyššia úroveň od marca roku 2017. Zároveň sa zvýšila tretí mesiac po sebe, v decembri predstavovala 7,57 percenta. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes poskytlo ústredie práce, ktoré riadi úrady práce.
Situácia na trhu práce sa začala zhoršovať po prepuknutí pandémie covidu-19, ešte vlani v januári bola miera nezamestnanosti tesne pod hranicou piatich percent. Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce, v prvom tohtoročnom mesiaci stúpol oproti decembru o takmer 6 700 na 213 881 osôb. Úrady práce evidovali 63 411 voľných pracovných miest, teda menej ako v závere vlaňajška. Nezamestnanosť na Slovensku začala stúpať hlavne po prepuknutí koronavírusovej nákazy, prvý potvrdený prípad infekcie sme zaznamenali vlani v v marci. Výraznejšiemu nárastu počtu nezamestnaných podľa analytikov zabránili vládne dotácie na udržanie zamestnanosti, ktorých výšku štát postupne zvyšoval.
V
Bývanie v Bratislave bude drahšie
19. 2. 2021
Ceny prenájmov v Bratislave a okolí by sa koncom tohto roka alebo na začiatku roku 2022 mohli vrátiť na pôvodnú úroveň spred pandémie nového koronavírusu. Predpovedá to bratislavská realitná kancelária HERRYS.
Druhá polovica roka podľa realitnej spoločnosti priláka na realitný trh hlavného mesta študentov a zamestnancov firiem, čo sa odrazí na vyššom dopyte po nájmoch, a to zase na ich vyššej cene.
Všetko však bude závisieť od pandemickej situácie. "Ponuka na prenájom v strednom a vyššom segmente je dnes v priemere o desať percent lacnejšia ako pred rokom. V druhej polovici roka predpokladáme, že príchod ľudí do hlavného mesta akceleruje dopyt a ceny by sa mohli priblížiť tým spred marca 2020," vyslovil partner kancelárie Martin Marsina.
V
Kritická infraštruktúra
16. 2. 2021
Zákon o kritickej infraštruktúre (zákon č. 45/2011 Z. z.) definuje aktíva, ktoré sú z pohľadu zabezpečenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany zdravia obyvateľstva a národnej bezpečnosti považované za kritickú infraštruktúru.
Implementácia zmien a doplnení zákona o kritickej infraštruktúre a zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa javí ako nevyhnutná aj v súvislosti s aktuálnou COVID krízou. Štát, aby vedel zabezpečiť plnenie svojich úloh vo výnimočných situáciách, musí mať istotu, že v prípade potreby vie aktivovať prvky kritickej infraštruktúry, pričom základným predpokladom funkčnosti systému kritickej infraštruktúry je, že jeho prvky budú riadne prevádzkované a budú pod kontrolou spoľahlivých subjektov (prevádzkovateľov).
Štát má na základe zákona prostriedky ako vstupovať do procesu zaraďovania jednotlivých strategických aktív do siete kritickej infraštruktúry, ale zákon ani iné aktuálne platné všeobecne záväzné právne predpisy neobsahujú postupy, ktoré by limitovali prevádzkovateľov (vlastníkov) prvkov kritickej infraštruktúry v nakladaní s predmetnými prvkami, ktoré sú síce ich vlastníctvom, ale zároveň sú na základe splnenia zákonných predpokladov, zaradené do siete kritickej infraštruktúry.
Novela zákona preto zavádza povinnosť prevádzkovateľa, budúceho prevádzkovateľa, likvidátora, správcu konkurznej podstaty a záložného veriteľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas MH SR, ako ústredného orgánu na úseku kritickej infraštruktúry, so zmenou vlastníctva k prvku KI, resp. zmenou kontroly nad prevádzkovateľom prvku KI. O návrhu na udelenie súhlasu rozhoduje vláda SR na základe podkladov pripravených príslušným ministerstvom. K návrhu sa zároveň vyjadruje bezpečnostná rada štátu. Proti rozhodnutiu vlády možno podať opravný prostriedok vo forme žaloby na NS SR.
K