Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Rast ekonomiky naštartoval aj energie
4. 6. 2021
Na podporu čistej elektriny prispievame všetci a možno si to mnohí ani neuvedomujú. V našich účtoch sa však každý mesiac nachádza jeden poplatok, takzvaná tarifa za prevádzkovanie systému. Práve tieto peniaze sa následne používajú na platenie obnoviteľných zdrojov. V apríli tohto roka sa takto vybralo viac ako 32 miliónov eur.
Zelení výrobcovia majú pritom garantovanú cenu, za ktorú sa od nich energia vykupuje. A to aj v prípade, ak je jej hodnota na trhu iná. Ak je táto reálna cena vyššia ako garantovaná, štát producentom rozdiel doplatí cez spomínanú tarifu. V minulosti ju umelo znižoval, aby spotrebitelia platili nižšie ceny. A tak vznikol deficit, ktorý treba splácať. Prvé tohtoročné mesiace však priniesli pozitívnu zmenu, na účte je zatiaľ prebytok 31,3 milióna eur.
V
Po pandémii cena za hodinu práce porastie pomalšie
4. 6. 2021
Jana zo Spišskej Novej Vsi pracuje ako čašníčka v miestnej kaviarni. Podľa zmluvy dostáva 4,27 eura na hodinu, to však nie je všetko.
„Časť peňazí máme na ruku, zamestnávateľ v gastre asi ani nemá inú možnosť,“ povedala pre HN mladá žena z východu Slovenska, ktorej celé meno máme v redakcii.
Keď firmy vyplácajú časť miezd radšej priamo na ruku, znamená to, že si chcú znížiť výdavky na pracovníkov. Tie odzrkadľujú dáta Eurostatu, ktoré hovoria, že náklady na hodinovú mzdu u nás rastú najrýchlejšie z celého regiónu a dvakrát rýchlejšie, ako je priemer Európskej únie.
V
Trh s hypotékami výrazne mohutnie
2. 6. 2021
Slováci sa v túžbe po vlastnom bývaní zadlžujú už rovnako ako pred koronakrízou. Trh s hypotékami opäť výrazne mohutnie, čo potvrdila aj Národná banka Slovenska v májovej Správe o finančnej stabilite.
Medziročne tento typ úverov vzrástol o 9,3 percenta. „Za pretrvávajúcim rastom stoja najmä čoraz nižšie úrokové sadzby, vysoká konkurencia, pokračujúci rast cien nehnuteľností aj obnovenie dôvery v bankách,“ zaznelo v správe.
V
Slováci počas koronakrízy zvýšili spotrebu potravín
2. 6. 2021
Slováci počas koronakrízy zvýšili spotrebu potravín. Rodina na jedlo minie mesačne v priemere viac ako 330 eur. Vyplýva to z analýzy Lenky Buchlákovej, ekonomickej analytičky FinGO.sk.
Spresnila, že Slováci vynakladajú na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako pätinu z mesačného rozpočtu. Kým tesne pred vypuknutím pandémie nového koronavírusu míňali na potraviny približne 17 percent z mesačného rozpočtu domácnosti, tento rok sa spotreba vyšplhala na takmer 21 percent.
V rámci 27 krajín EÚ ide o jeden z najvyšších podielov, zároveň aj o jeden z najvyšších nárastov za posledné mesiace.
Informovala, že priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov minie aktuálne podľa prepočtov FinGO.sk mesačne viac ako 330 eur na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac míňajú ľudia v krajských mestách, ako v menších mestách a na dedinách.
V