Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky
16. 8. 2021
Výplata materského sa zastaví na žiadosť poberateľa uvedenej dávky najneskôr od splátky materského splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorej sa žiadosť doručila Sociálnej poisťovni.
ýplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila citovanej inštitúcii.
K
Zánik nároku na tehotenské
12. 8. 2021
Nárok na tehotenské zaniká dňom skončenia tehotenstva, t. j. dňom pôrodu, dňom spontánneho potratu alebo dňom umelého prerušenia tehotenstva.
Rovnako, ako ostatné dávky nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské), aj tehotenské sa poskytuje za kalendárne dni. A poskytuje sa aj za dni, kedy má poistenkyňa príjem alebo poberá iné dávky.
K
Tehotenské
12. 8. 2021
Účelom nového druhu nemocenskej dávky – tehotenské, je zabezpečiť poistenkyni príjem na zvýšené výdavky spojené s tehotenstvom, podľa jej vlastného uváženia, napr. na stravu, vitamíny, oblečenie a podobne.
To znamená, že poskytnutie tejto dávky nie je viazané na konkrétny účel a nie je potrebné žiadnym spôsobom dokladovať jej použitie.
Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Teda obdobne ako v prípade materského sa ustanovila ako podmienka nároku na tehotenské získanie aspoň 270 dní nemocenského postenia v posledných dvoch rokoch ku dňu, od ktorého začína plynúť 27. týždeň pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu. Uvedené má za cieľ predchádzať účelovým vznikom nemocenského poistenia v záujme získania nároku na tehotenské. Rovnako ako pri materskom, tak aj pri tehotenskom sa do obdobia 270 dní nemocenského poistenia potrebného na vznik nároku započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v prípade zamestnankyne, ako aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva. Inak povedané poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 13. týždňa tehotenstva.
Podmienka vzniku nároku od 27. týždňa pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu bola prijatá s ohľadom na hranicu, do kedy možno v zmysle zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov vykonať umelé prerušenie tehotenstva, ako aj s ohľadom na vyššie riziko spontánneho potratu počas prvých dvanástich týždňov tehotenstva.
Deň začatia poskytovania tehotenského sa určí odpočítaním 27 týždňov od predpokladaného lekárom určeného dňa pôrodu. Lekárom určený predpokladaný deň pôrodu je inštitút zaužívaný v právnom poriadku, preto sa v zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona navrhlo od neho odvíjať nárok na tehotenské, čím sa sledovalo zjednodušenie určenia dňa, od ktorého vznikne poistenkyni nárok na tehotenské.
K
Preplatok z ročného zúčtovania poistného
10. 8. 2021
Zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok z ročného zúčtovania poistného platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Do 31. decembra 2021 je zdravotná poisťovňa povinná oznámiť výsledok ročného zúčtovania poistného poistencom a platiteľom poistného, u ktorých výsledok ročného zúčtovania (preplatok alebo nedoplatok) nedosiahol najmenej 5 eur (tento rozdiel sa nevysporiadava).
V zákone o dani z príjmov je osobitne upravené len zdanenie preplatku z ročného zúčtovania poistného. Na uplatnenie nedoplatku sa vzťahujú rovnaké ustanovenia zákona, ktoré upravujú poistné ako výdavok k zdaniteľným príjmom.
K