Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Hostí v našich hoteloch pribúda
25. 8. 2021
Hotelom a ďalším ubytovacím zariadením v júni proti máji aj proti vlaňajšku výraznejšie vzrástol počet hostí, naďalej však zaostáva za obdobím pred koronavírusovou krízou. Našim zariadeniam chýbajú najmä zahraniční turisti, oznámil dnes Štatistický úrad.
V júni sa v slovenských hoteloch, penziónoch a v iných podobných zariadeniach ubytovalo zhruba 287 500 ľudí. To je viac ako dvojnásobok oproti máju a o polovicu lepší výsledok ako vlani v júni, keď sa však situácia prudko zhoršila v súvislosti s opatreniami. Napríklad v júni 2019, teda pred vypuknutím epidémie choroby Covid-19, služieb ubytovacích zariadeniach využilo takmer 610-tisíc ľudí.
V
Čipová kríza tak skoro neskončí. NBS očakáva zlepšenie až o rok
25. 8. 2021
Globálny nedostatok mikročipov sa tento rok zrejme nepodarí vyriešiť, situácia by sa mohla vrátiť k normálu až v druhej polovici budúceho roka. V dnešnej analýze na to upozornili ekonómovia Národnej banky Slovenska. Výpadku v dodávkach polovodičových súčiastok čelia napríklad automobilky, vrátane závodu skupiny Stellantis a Volkswagenu, ale aj českej fabriky Škoda Auto.
"Po zlepšení situácie v dodávkach čipov by produkcia automobiliek, ako aj ďalších výrobných odvetví, mala podporiť ekonomickú výkonnosť eurozóny. Rast výroby nebude zameraný iba na uspokojenie oneskorených alebo nových objednávok, ale aj na obnovu skladových zásob," uviedli ekonómovia NBS.
Výroba vozidiel v eurozóne, sa v prvom polroku podľa analýzy znížila o viac ako 30 percent, pretože mnoho výrobcov muselo prerušiť produkciu. Výrobcovia čipov uprednostnili pri dodávkach polovodičov výrobcov elektroniky.
V
Zahraničný obchod Slovenska môže byť ohrozený
23. 8. 2021
Exportná výkonnosť Slovenska klesá a varovným signálom sa stáva aj komoditná a teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu. Ak nedôjde k zásadnej zmene, strednodobé aj dlhodobé vyhliadky pre Slovensko v zahraničnom obchode sú rizikové. Uviedol to Lukáš Parízek, predseda Rady slovenských exportérov.
"V ostatných piatich rokoch pred krízou vykazuje slovenský zahraničný obchod kontinuálny prepad a aktívna obchodná bilancia klesla až o 68,43 percenta. Výdavky na vedu a výskum nedosahujú dlhodobo ani 40 percent priemeru EÚ. Tieto dve skutočnosti majú priamy súvis a vysielajú varovný signál, ktorý zostáva nevypočutý," upozornil.
Parízek sa odvolal na Analýzu vývoja slovenského exportu s dôrazom na výsledky zahraničného obchodu SR v rokoch 2019 a 2020 vrátane návrhu opatrení a spolupráce relevantných subjektov, ktorá vznikla v spolupráci Rady slovenských exportérov a Katedry medzinárodného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave.
V
Nezamestnanosť bude zrejme klesať aj v nasledujúcich mesiacoch
23. 8. 2021
V júli dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 7,66 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o pokles, a to o 0,10 percentuálneho bodu (p. b.) z júnových 7,76 percenta. Informovalo o tom v piatok Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Analytici tvrdia, že takýto vývoj sa dal očakávať, a že nezamestnanosť bude klesať aj v nasledujúcich mesiacoch. Na predpandemickú úroveň sa však ešte nešplhá.
Analytici Úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska špecifikovali, že rástol dopyt najmä po operátoroch výroby. Tvoria takmer 45 percent všetkých ponúkaných miest.
"Druhou najžiadanejšou profesiou boli kvalifikovaní remeselníci," dodali analytici s tým, že po uvoľnení opatrení sa rapídne zvýšil aj dopyt po pracovníkoch v službách.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák vyzdvihol, že dobrou správou vzhľadom na štruktúru poklesu nezamestnanosti je, že poklesu v posledných mesiacoch pomáha najmä vyšší dopyt firiem po nových zamestnancoch.
Trh práce podľa jeho slov v júli v porovnaní s predpandemickým júlom (2019) absorboval takmer o pätinu viac nezamestnaných. "Pokles nezamestnanosti pomohli zvýrazniť aj opätovne sa sprísňujúce kontroly nezamestnaných na úradoch práce," podotkol analytik s tým, že tie pre nespoluprácu vyradili takmer tisícku nezamestnaných.
V