Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Predpoveď ohľadom HDP sa nenaplní
15. 7. 2022
Prognóza eurokomisie uvádza rast ekonomiky o 1,5 percenta namiesto 2,3 percenta, ako to predpovedala v máji.
Rast ekonomiky Európskej únie bude v budúcom roku oproti pôvodným odhadom výrazne pomalší, najmä kvôli dopadom ruskej invázie na Ukrajinu.
Vo svojej letnej prognóze to dnes uviedla Európska komisia, podľa ktorej hrubý domáci produkt dvadsaťsedmičky členských krajín vzrastie o 1,5 percenta namiesto 2,3 percenta, ako očakávala v májovej predpovedi.
Komisia zároveň výrazne zvýšila odhadovanú mieru inflácie, ktorú tento rok v priemere očakáva na rekordných 8,3 percenta. Minulý odhad počítal s hodnotou 6,8 percenta.
Podľa exekútívy Únie by sa nič nemalo zmeniť na tohtoročnom raste úniovej ekonomiky, ktorý dosiahne 2,7 percenta - aj vďaka pozitívnym dopadom silného minuloročného oživenia a relatívne nízkej nezamestnanosti.
V
Rast cien na Slovensku pokoril 22-ročný rekord
15. 7. 2022
„Každá ďalšia dodávka tovaru je drahšia,“ hovorí pre HN obchodný riaditeľ PPG Group Gabriel Galeštok. Skupina na Slovensku vlastní sieť obchodov so športovými potrebami Exisport. „Aj napriek tomu reagujeme na požiadavky našich zákazníkov a znižujeme ceny podľa aktuálneho dopytu na trhu,“ dodáva.
Súčasťou ich sortimentu sú aj odevy a obuv, ktoré sú na trhu v súčasnosti v niečom výnimočné. Ide o kategóriu, na ktorej sa zdražovanie v júni prejavilo najmenej. Ceny v nej medziročne vzrástli „len“ o 3,4 percenta. Podobných výnimiek je však ako šafranu. Slováci si celkovo priemerne za produkty a služby v júni priplácali o 13,2 percenta viac ako pred rokom. Inflácia tak pokorila 22-ročné rekordy. Do akej miery sú za zdražovaním ťahy ruského prezidenta Vladimira Putina? Prečo ceny rastú tak rýchlo, ktoré položky stúpajú najviac a kedy nastane úľava? HN sa pozreli na najdôležitejšie otázky, ktoré sa v súčasnosti spájajú s najväčším zdražovaním za posledné roky.
V
Európe hrozia nepokoje
11. 7. 2022
Ak by EÚ aj v čase energetickej krízy pokračovala v znižovaní spotreby uhlia, mohlo by to viesť k zvýšeniu spoločenského napätia, upozornil viceprezident Európskej komisie.
Krátkodobý návrat k fosílnym palivám by mohol pomôcť odvrátiť hroziace občianske nepokoje, povedal pre britské noviny The Guardian viceprezident Európskej komisie Frans Timmermans.
"Musíme zabezpečiť, aby náš priemysel fungoval v čo možno najväčšej miere pretože nepokoje v spoločnosti by mohli hrať v Putinov prospech," vyhlásil v súvislosti s aktuálne prebiehajúcou energetickou krízou spôsobenou konfliktom na Ukrajine.
Timmermans varoval, že Európe v priebehu nadchádzajúcej zimy hrozia ničivé konflikty spojené s vysokými cenami energií. Podľa neho musí mať preto riešenie tejto situácie prednosť pred krotením klimatickej krízy.
V rozhovore pre The Guardian v tomto kontexte zdôraznil, že ľudia majú podľa neho väčšie obavy z bezprostrednej krízy ako z tých dlhotrvajúcich, medzi ktoré patrí aj kríza spojená s globálnym otepľovaním.
Obyvateľov Európskej únie chce preto ubezpečiť, že v priebehu nadchádzajúcej zimy nebudú čeliť problémom spojeným s vykurovaním svojich obydlí.
V
Drahšie úvery postihli ľudí aj štát
11. 7. 2022
V kalendári svietil záver roka 2006 a na realitnom trhu bolo oproti terajšku ešte lacno. V Bratislave a okolí sa však už nafukovala realitná bublina. Kto kupoval, nad cenami hromžil, predávajúci to zas videli opačne. V každom prípade, v širšom okolí hlavného mesta sa dal kúpiť 3-izbový byt za 100-tisíc eur.
Úroky boli v danom čase relatívne vysoko, ale hypotéka v priebehu jej plnenia postupne lacnela. Ak sa veriteľ dostal k 1-percentnému úroku, pri lehote splácania 25 rokov a hypotéke 100-tisíc eur mesačne odvádzal banke 376 eur.
Doba sa však zmenila. Tento rok úvery pod tlakom inflácie a zvyšovania sadzieb zo strany centrálnych bánk zase dražejú. Rovnaký 100-tisícový úver na bývanie je v jednej z bánk aktuálne úročený sadzbou 2,4 percenta a pri ňom už mesačná splátka vychádza na 443 eur.
V