Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu

18. 3. 2025 Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K

Štátna podpora nájomného bývania

12. 10. 2022 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 327/2022 Z. Z. O niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania bolo schválené 5. Októbra 2022.
Vláda Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 4 a 5 a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) nariaďuje toto nariadenie, ktoré upravuje ďalšie kritéria, ktoré musí spĺňať záujemca, na získanie postavenia nájomcu, upravuje pravidlá prideľovania bytov záujemcom a pravidlá výpočtu a aplikácie maximálnej výšky nájomného.
K

Štátna prémia na stavebné sporenie na rok 2023

12. 10. 2022 Bolo schválené Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 329/2022 Z. z. o výške štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2023.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov ustanovilo, že výška štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2023 je 2,5 % z ročného vkladu, najviac v sume 70 eur. Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2023.
K

Megabalík na energie

11. 10. 2022 „Rozpočet pomoci ľuďom“. Rozdelenie verejných financií na budúci rok dostalo premiérovo priamo v návrhu zo strany rezortu financií svoj vlastný názov. Ministerstvo to zdôvodňuje výškou naplánovaných transferov. Deficit sa má oproti tohtoročnému očakávaniu na úrovni necelých päť percent HDP zvýšiť na budúci rok na 6,4 percenta.
Vyskakuje v ňom najmä jedna položka. A to 3,5 miliardy eur, ktoré inštitúcia na čele s financmajstrom Igorom Matovičom vyčlenila na boj proti drahým energiám. Návrh stroho hovorí, že ide o „kompenzácie a eliminácie zásahu energetickej krízy pre domácnosti, firemný sektor i verejnú správu“. Bližšie tieto opatrenia v rozhovore v HNtelevízii špecifikoval minister práce Milan Krajniak. Podľa neho štát pri cenách plynu, elektriny a tepla vyplatí dodávateľom rozdiel medzi zastropovanou cenou a ekonomicky oprávnenými nákladmi plus primeraným ziskom.
V
(Zdroj: hnonline.sk)

Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo mierne aktívne

7. 10. 2022 Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo v júli 2022 mierne aktívne, na negatívnom sedemmesačnom výsledku sa to neprejavilo. Informoval o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky v podrobnej správe. Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za sedem mesiacov roka 2022 mala lovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a s Českom.
Na základe spresnených údajov v júli 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 17 percent na 7,88 miliardy eur. Celkový dovoz sa zároveň zvýšil o 16,7 percenta na 7,86 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu tak bolo v júli 2022 aktívne.
Napriek tomu, že v júli vývoz mierne prevýšil dovoz, výsledok kumulovaného salda zahraničného obchodu to výraznejšie neovplyvnilo, takže za január až júl roka 2022 bolo pasívne v objeme 1,76 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo mala Slovenská republika s Ruskou federáciou (4,64 miliardy eur), Kórejskou republikou (3,13 miliardy eur), Čínou (2,75 miliardy eur), Vietnamom (2,4 miliardy eur), Taiwanom (335,2 milióna eur), Malajziou (317,7 milióna eur) a Bangladéšom (241 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo bolo s Nemeckom (3,71 miliardy eur), Maďarskom (2,33 miliardy eur), Českom (1,89 miliardy eur), Francúzskom (1,77 miliardy eur), Rakúskom (1,69 miliardy eur), Poľskom (1,53 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,39 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (1,1 miliardy eur), Talianskom (1,02 miliardy eur), Rumunskom (542,2 milióna eur) a Španielskom (519,7 milióna eur).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
september 2025
T po ut st št pi so ne
35 25 26 27 28 29 30 31
36 1 2 3 4 5 6 7
37 8 9 10 11 12 13 14
38 15 16 17 18 19 20 21
39 22 23 24 25 26 27 28
40 29 30 1 2 3 4 5
Dnes má meniny Michal, Michaela
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner