Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Deväť miliárd eur na boj s energiami
24. 10. 2022
Vládne strany budú mať v nedeľu podvečer stretnutie, na ktorom sa má zrodiť finálna dohoda k forme pomoci pre podniky a domácnosti počas energetickej krízy. Firmy, ktoré sa konkrétne opatrenia dozvedia v pondelok po rokovaní tripartity, však podľa ministra financií Igora Matoviča neuvidia pomoc skôr ako prvého decembra.
Z toho, že bude záchranný balík k dispozícii až vtedy, líder hnutia OĽaNO obvinil stranu SaS a jej predsedu Richarda Sulíka. „Dva týždne blokovali parlament. Preto to nestihneme v novembri,“ vyhlásil v nedeľu v diskusnej relácii o 5 minút 12, čím narážal na počínanie liberálov pri hlasovaní o návrhoch k rozpočtu a na boj s krízou.
Poslanec Marián Viskupič z už opozičného zoskupenia SaS sa proti jeho slovám počas diskusie ohradil. „Prečo vláde trvalo dva týždne, kým prišla s ďalším návrhom? Mohla ho predstaviť hneď na ďalší deň,“ odpovedal s tým, že koalícia doručila „absolútne zlý návrh na výdavkovej strane“, a preto ho neschválili.
Kritiku však expremiér Matovič smeroval na Richarda Sulíka aj ďalej, keď mu vyčítal, že na poste ministra hospodárstva nespravil v boji s energokrízou nič a robota sa začala až od nástupu súčasného šéfa rezortu Karla Hirmana.
V
Nezamestnanosť v septembri opäť klesla, je tesne nad šiestimi percentami
21. 10. 2022
Minister práce zdôraznil, že v septembri výrazne stúpol počet mladých v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce. Dôvodom je tradične zvýšený počet tohtoročných absolventov stredných a vysokých škôl. Nezamestnanosť na Slovensku v septembri 2022 opäť klesla, a to na úroveň 6,06 percenta. V auguste tohto roku bola miera evidovanej nezamestnanosti na hodnote 6,14 percenta. Informoval o tom minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina), za účasti generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karola Zimmera.
"Nezamestnanosť už od januára tohto roka neustále klesá a udialo sa tak aj v septembri, keď na úrady prichádzajú noví absolventi škôl. V zamestnávaní ľudí sa nám darí tak, ako v ochrane pracovných miest. Okrem klesajúcej nezamestnanosti to potvrdzuje aj fakt, že posledné tri mesiace rastie pomer uchádzačov, ktorých úrady práce vyradili z evidencie pre nájdenie zamestnania. Samozrejmosťou je dostupnosť prehľadnej databázy pracovných ponúk a pripravenosť zamestnancov úradov práce podať pomocnú ruku," povedal Krajniak.
Zdôraznil, že v septembri výrazne stúpol počet mladých v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce. Dôvodom je tradične zvýšený počet tohtoročných absolventov stredných a vysokých škôl.
Do evidencie uchádzačov o zamestnanie pribudlo v septembri viac ako tritisíc ľudí vo veku do 29 rokov. Kým v auguste evidovali úrady 4477 absolventov, v septembri ich bolo už 8011.
"Počty čerstvých absolventov v evidencii na úradoch práce sú v septembri ako takmer každý rok na celoročných maximách. Práve preto sme sa na túto situáciu pripravili.
V
Vláda schválila návrh štátneho rozpočtu
17. 10. 2022
Vláda schválila návrh rozpočtu na budúci rok. Predseda vlády Eduard Heger to potvrdil po piatkovom rokovaní.
„Verím, že poslanci odložia politické trička pri tomto dokumente, uvedomia si výnimočnosť časov, v ktorých sa nachádzame a získa tak podporu v parlamente,” uviedol premiér Eduard Hegerom po rokovaní vlády.
Zdôraznil, že tak urobili jednohlasne, pričom počas týždňa sa voči návrhu postavil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, podľa ktorého by mal nemocnice a zdravotníci dostať o 400 miliónov eur viac. Minister financií Igor Matovič doplnil, že požiadavky ministrov, ktoré „zákon roka" nezohľadňuje, boli vo výške sedem miliárd eur.
V
Náklady verejnej správy na energie by mohli vzrásť trojnásobne
17. 10. 2022
Analytici upozornili, že rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 percenta. Zatiaľ čo v minulom roku dosiahli náklady subjektov verejnej správy na energie 544 miliónov eur, čo je približne 0,5 percenta hrubého domáceho produktu, v roku 2023 môžu ich výdavky na energie vzrásť trojnásobne na úroveň viac ako 1,5 miliardy eur. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Vplyvom dodatočných výdavkov na energie tak medzi rokmi 2021 a 2023 príde k navýšeniu deficitu verejných financií o 0,7 percenta HDP," uviedla RRZ. Na prognózovanom objeme výdavkov v roku 2023 sa najvýraznejšie podieľajú obce, ktorých výdavky by mohli dosiahnuť úroveň 456 miliónov eur.
nalytici upozornili, že rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 percenta. V rámci schváleného rozpočtu verejnej správy boli výdavky na energie rozpočtované v celkovej sume 614 miliónov eur (0,6 percenta HDP), čo predstavuje medziročný nárast 13 percent.
Podľa aktuálneho čerpania výdavkov na energie za prvý polrok 2022 predstavuje úroveň výdavkov sumu 413 miliónov eur, čo znamená medziročný nárast o 46 percent. "Ak by sa táto úroveň rastu udržala počas druhej polovice roka, medziročný nárast výdavkov na energie by mohol dosiahnuť 253 miliónov eur, pričom rozpočtovaná úroveň by bola prekročená o takmer 183 miliónov eur," odhadla RRZ.
V