Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Pokles zamestnanosti pocítila v septembri polovica odvetví
11. 11. 2022
Zamestnanosť na Slovensku v septembri klesla až v polovici z desiatich sledovaných odvetví. Najviac zasiahnutý bol priemysel a veľkoobchod. Vyplýva to z údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad. Počet zamestnaných osôb v septembri medziročne rástol výraznejšie v sektore informácií a komunikácie o 4,3 percenta, viac ako dvojpercentný rast zamestnanosti mali aj doprava, skladovanie a stavebníctvo. O 0,6 percenta stúpla zamestnanosť v dvoch odvetviach, maloobchode a ubytovaní.
"Okrem priemyslu, kde zamestnanosť medziročne nepretržite klesá už od marca 2022, sa pridal veľkoobchod, predaj a oprava motorových vozidiel, činnosti reštaurácii a pohostinstiev a vybrané trhové služby. Pokles zamestnanosti v týchto odvetviach však zatiaľ nie je výrazný a pohybuje sa od 0,1 percenta do 1,6 percenta," priblížili štatistici.
Od začiatku roka do konca septembra zamestnanosť podľa Štatistického úradu medziročne vzrástla v deviatich z 10 sledovaných odvetví. Najvýraznejšie v ubytovaní o 9,1 percenta, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 6,2 percenta a v informačných a komunikačných činnostiach o päť percent. Úbytok o 0,7 percenta sa prejavil len v priemysle, dodali štatistici.
V
Slovensko chce zvýšiť financovanie výskumu a vývoja
4. 11. 2022
Slovensko výrazne zaostáva vo výskume, vývoji a inováciách a v Európskej únii patrí ku krajinám, ktoré na túto oblasť s ohľadom na veľkosť svojej ekonomiky vynakladá najmenej peňazí.
Úrad vlády na to upozornil v národnej stratégii, ktorá počíta s rastom slovenských investícií do výskumu a vývoja a tiež s novými opatreniami.
"Aktuálne výsledky v oblasti výskumu a inovácií je možné pripísať najmä pretrvávajúcemu úniku talentov z krajiny, nedostatočnému a nestabilnému financovaniu a rozháranosti riadenia výskumnej a inovačnej politiky," píše sa v materiáli, v ktorom úrad vlády poukázal na doterajšie časté zmeny priorít, chýbajú a nekoncepčné investície v oblasti výskumu a vývoja na Slovensku.
Predvlani podnikové a verejné výdavky na výskum a vývoj dosiahli na Slovensku v prepočte 0,91 percenta hrubého domáceho produktu, čo bol šiesty najhorší výsledok z krajín Únie.
Lepšie dopadli susedia Slovenska vrátane Česka. Únijný priemer výdavkov na spomínanú oblasť bol 2,32 percenta HDP.
Bratislava v novej národnej stratégii výskumu, vývoja a inovácií predpokladá, že do roku 2030 krajina zvýši výdavky na výskum a vývoj aspoň na úroveň dvoch percent HDP.
Označila to za ambiciózny cieľ, hoci podľa nej Česko túto úroveň už dosiahlo. Naplniť spomínaný plán majú Slovensku pomôcť rôzne opatrenia, vrátane zjednodušenia riadenia či poskytovania grantov a tiež peniaze z únijného fondu obnovy, na ktorom sa EÚ predtým dohodla v záujme obnovy ekonomík po kríze spôsobenej koronavírusovou nákazou.
V
Zmena Zákonníka práce
31. 10. 2022
Od 1. 11. 2022 prichádza veľká zmena pracovného práva, a to rozšírenie práv zamestnancov na základe európskych pravidiel.
V zákonníku práce dochádza k viacerým zmenám, ktorých cieľom je zabezpečiť transparentné a predvídateľné pracovné podmienky pre pracovníkov (zamestnancov). V tomto kontexte sa zavádzajú tieto zmeny:
- zmeny týkajúce sa pracovnej zmluvy a poskytovania informácií o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania,
- rozšírenie a spresnenie okruhu informácií, ktoré má zamestnanec dostať s cieľom, aby bola zabezpečená požiadavka transparentnosti a predvídateľnosti vykonávanej práce,
- ustanovenie práva zamestnanca žiadať prechod na inú formu zamestnania (napr. z určitej doby na neurčitý čas),
- ustanovenie poskytovania informácií aj v elektronickej podobe a pod.,
- spresnenie ustanovenia, ktoré sa týkajú rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, napr. inštitút tzv. otcovskej dovolenky, možnosť žiadať flexibilné formy práce, ak ide o osoby, ktoré sa napr. starajú o deti.
K
Predvídateľnosť práce na dohodu
31. 10. 2022
Zákonník práce prináša zmeny týkajúce sa predvídateľnosti práce na dohodu. Prináša nový inštitút písomnej informácie.
Bez ohľadu na to, či ide o dohodu o vykonaní práce, o brigádnickej práci študentov alebo o pracovnej činnosti, zamestnávateľ je po novom povinný dohodárovi poskytnúť písomnú informáciu o dňoch a časových úsekoch, v ktorých ho môže potrebovať, a o tom, v akej lehote ho bude informovať o nástupe do práce, len to nesmie byť menej ako 24 hodín pred nástupom na túto prácu. Zákonník práce rovnako upravuje práva zamestnanca na dohodu, ako v prípade zamestnanca na trvalý pracovný pomer. V prípade, že zamestnávateľ plánovaný nástup zruší v kratšej lehote, ako pôvodne oznámil, bude dohodárovi patriť náhrada odmeny najmenej vo výške 30 % z nej. Nič z toho však neplatí, ak priemerný týždenný pracovný čas za 4 týždne nepresiahne 3 hodiny.
K