Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Tržby maloobchodu boli medziročne nižšie aj v októbri
5. 12. 2022
V súhrne za 10 mesiacov roka 2022 tržby vo všetkých zložkách vnútorného obchodu vzrástli. V ubytovaní rástli tržby o 81,1 percenta, hodnoty spred pandémie však stále nedosiahli.
Aj v októbri 2022 tržby maloobchodu boli medziročne nižšie, a to o 4,4 percenta. Po dlhom období medziročných prírastkov mali maloobchodné predajne tržby nižšie ako pred rokom už tretí mesiac po sebe.
Pokles tržieb v stálych cenách zaznamenalo až šesť z deviatich zložiek maloobchodu. Informoval o tom Štatistický úrad ŠÚ SR.
S poklesom tržieb bojujú podľa ŠÚ SR druhý mesiac po sebe veľkí hráči v maloobchode, ako sú hyper- a supermarkety, aktuálne mali tržby nižšie o 2,4 percenta.
Predajne pohonných látok majú pol roka tržby medziročne nižšie. Ich nominálna hodnota bola síce výrazne vyššia ako pred rokom, ale po očistení o extrémny rast cien tržby klesli o viac ako päť percent.
V
Domácnostiam sa cena elektriny nezmení
2. 12. 2022
Predstavitelia vlády na brífingu hovoria o cenách energií pre domácnosti. Tlačovú konferenciu sledujte na HNtelevízii. Domácnostiam by sa v budúcom roku mala cena plynu zvýšiť o 15 percent, cena elektriny sa nezmení. O 15 percent by sa mala zvýšiť aj cena tepla. Na štvrtkovej tlačovej konferencii po rokovaní vlády o tom informoval premiér Eduard Heger.
"V roku 2023 zostane cena elektriny stabilná a bez zmeny v porovnaní s rokom 2022," povedal Heger.
Pokiaľ by domácnosti mali platiť cenu elektriny podľa regulovaných cien, nárast by bol podľa premiéra o 380 percent. Pre plyn je nárast namiesto regulačným úradom vyrátaných 225 percent iba 15-percentný.
Priemerné zvýšenie ceny o 15 percent platí podľa premiéra aj pre centrálne zásobovanie teplom. Heger dodal, že ak by štát nezasiahol, domácnosti by v budúcom roku zaplatili za energie o šesť miliárd eur viac.
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) zdôraznil, že zažívame historicky najväčší nárast cien energií na trhoch. Slovensko bude podľa ministra zachovaním tohoročných cien elektriny v rámci Európy jedinečné.
V
Slovensko dováža čoraz viac potravín
21. 11. 2022
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až auguste 2022 bol v objeme 4,36 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2021 bol dovoz výrobkov o 25,7 percenta vyšší.
Saldo zahraničného obchodu Slovenska s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v januári až auguste 2022 pasívne, a to v hodnote –1,286 miliardy eur. Medziročne sa zvýšilo o osem percent. Uviedol to Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Záporné saldo vývozu a dovozu sa podľa neho v medziročnom porovnaní zvýšilo u živočíšnych výrobkov o 57,7 percenta a u tukov a olejov o 252,6 percenta. Medziročné zníženie záporného salda sa zaznamenalo u potravín, nápojov a tabaku o 4,9 percenta. Pri rastlinných výrobkoch bolo v roku 2021 pasívne saldo v objeme -97,3 milióna eur, v roku 2022 bolo saldo v tomto odvetví aktívne v hodnote 49,9 milióna eur.
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až auguste 2022 bol v objeme 4,36 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2021 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 25,7 percenta vyšší. V roku 2022 sa nezaznamenalo zníženie dovozu ani v jednom sledovanom odvetví.
Medziročne bol dovoz vyšší pri živočíšnych výrobkoch o 47,2 percenta, pri rastlinných výrobkoch o 20,7 percenta, v odvetví tukov a olejov o 85,6 percenta a v odvetví potravín, nápojov a tabaku bol dovoz oproti roku 2021 vyšší o 14,4 percenta.
V
Nezamestnanosť je najnižšia od začiatku pandémie
21. 11. 2022
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla na konci októbra 5,90 percenta. Prvýkrát po dva a pol roku tak klesla pod hranicu šiestich percent. V nedeľu o tom informovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Oproti septembru klesla miera nezamestnanosti o 0,16 percentuálneho bodu (p.b.). Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, čo je nový ukazovateľ sledovaný ústredím práce, bol v októbri na úrovni 4,37 percenta.
Počet ľudí bez práce klesal v desiatom mesiaci roka vo všetkých krajoch Slovenska. Najvýraznejšie medzimesačné a medziročné zníženie zaznamenal Bratislavský kraj. Najväčší medzimesačný pokles spomedzi okresov, o 0,86 p.b., evidoval okres Senec, kde sa nezamestnanosť v októbri ustálila na 3,95 percentách.
"Tento mesiac prekonala nezamestnanosť dva podstatné míľniky. Celkovo klesla pod šesť percent a vo všetkých krajoch je už pod desiatimi percentami. Práve vývoj v krajoch bol pre mňa obzvlášť príjemným prekvapením. Vo všetkých nezamestnanosť klesala medzimesačne aj medziročne," zhodnotil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
V