Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Slovenská ekonomika aj po 30 rokoch zaostáva za Českom
27. 12. 2022
Slovenská ekonomika aj po 30 rokoch od rozdelenia Československa zaostáva za výkonom českého hospodárstva. Slovensko však zaznamenalo rýchlejšie tempo približovania sa k priemeru životnej úrovne EÚ, ktoré sa v posledných rokoch však prakticky zastavilo.
V analýze hospodárskeho vývoja Slovenska v období jeho samostatnosti to uviedli analytici bankového domu Slovenská sporiteľňa, ktorá je najväčším peňažným ústavom v krajine a ktorá patrí do rakúskej skupiny Erste Group Bank.
"Slovensko bolo v parite kúpnej sily v 90. rokoch zhruba na polovici úrovne krajín EÚ, teraz sme na približne 80 percentách. Česko začínalo z výrazne vyššej úrovne, pri rozdelení Československa bolo na takmer 80 percent priemeru EÚ a teraz je zhruba na úrovni 90 percent," uviedli ekonómovia banky.
Podľa nich tak Slovensko urobilo väčší pokrok, ktorý nastal hlavne po vstupe do EÚ v roku 2004, a to vďaka novým zahraničným investíciám a zrýchleniu investícií do technológií. V poslednej dekáde Slovensko síce ekonomicky rástlo, avšak už nie tak rýchlo ako EÚ; taktiež Česko podľa ekonómov banky zaznamenalo v tomto období menší pokrok.
V
Poslanci schválili krízový rozpočet
23. 12. 2022
Slovensko má nový rozpočet na budúci rok, v parlamente získal 93 zo 136 hlasov. Poslanci ho schválili netradične tesne pred Vianocami a odvrátili tým hroziace rozpočtové provizórium. Podporu vopred deklarovali OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí, časť nezávislých zákonodarcov a napokon sa pridala aj SaS.
S rozpočtom sa odvrátila hrozba provizória, pre ktoré by nemohla byť vyplácaná celá pomoc na drahé energie. Šéf rezortu hospodárstva Karel Hirman vopred varoval, že bez riadneho rozpočtu vie doručiť podporu na teplo, no už nie na plyn. Vďaka dotáciám by napokon mali plyn a teplo pre domácnosti od januára zdražieť v priemere len o 15 percent, aj keď pôvodne hrozili dvojnásobné až trojnásobné ceny.
Ceny elektriny by sa zmeniť nemali. A to vďaka lacnému prúdu od Slovenských elektrární a tiež štátnej podpory. Rovnako štát má vyplácať čiastočnú pomoc s energiami aj pre malé firmy a živnostníkov, aj keď tí budú mať od januára skokové zdraženie a dotácie by mali čerpať spätne vo februári.
V
Krajine reálne hrozí v januári rozpočtové provizórium
19. 12. 2022
Slovensko sa ocitlo pred ďalšou bezprecedentnou výzvou. Tesne pred vianočným obdobím a koncom roka poslanci zahlasovali za vyslovenie nedôvery vláde, ktorá bola následne odvolaná prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Vláda v demisii tak bude môcť fungovať len v obmedzenom režime a vo vzduchu stále visí otázka schválenia štátneho rozpočtu na budúci rok.
V prípade neprijatia nejakej formy štátneho rozpočtu bude od nového roka platiť provizórium, počas ktorého by mohol kabinet míňať len rovnaký objem prostriedkov ako v súčasnom roku. „Všetko teraz závisí od dosiahnutia konsenzu medzi lídrami parlamentných politických strán na predčasných parlamentných voľbách, ako aj podobe štátneho rozpočtu na budúci rok,“ povedal pre HN minister práce Milan Krajniak a podotkol, že od toho sa bude odvíjať aj riešenie pomoci s vysokými cenami energií v budúcom roku.
V
Hodinové náklady na prácu aj mzdy v eurozóne a EU vzrástli
19. 12. 2022
Hlavnými zložkami nákladov práce sú mzdové a nemzdové náklady. V eurozóne hodinová mzda v 3. štvrťroku 2022 stúpla o 2,1 percenta a nemzdová zložka vzrástla o 5,3 percenta.
Hodinové náklady na prácu a tiež mzdy v eurozóne aj celej Európskej únii sa v 3. štvrťroku 2022 zvýšili. Informujeme o tom na základe údajov, ktoré v pondelok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Podľa štatistík sa hodinové mzdové náklady v eurozóne za tri mesiace do konca septembra 2022 zvýšili medziročne o 2,9 percenta a v celej Únií o 3,4 percenta.
Hlavnými zložkami nákladov práce sú mzdové a nemzdové náklady. V eurozóne hodinová mzda v 3. štvrťroku 2022 stúpla o 2,1 percenta a nemzdová zložka vzrástla o 5,3 percenta. V Európskej únií sa hodinová mzda zvýšila o 2,8 percenta a nemzdová zložka o 5,3 percenta.
Eurostat uviedol tiež, že spomedzi členských krajín Európskej únie v 3. štvrťroku 2022 stúpli najviac hodinové náklady na prácu v Maďarsku (16,6 percenta), Bulharsku (16,3 percenta), Litve (13,9 percenta), Poľsku (13,3 percenta), Grécku (11,6 percenta) a Rumunsku (10,9 percenta%).
V