Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Slovenský maloobchod rástol, tržby stúpli o viac ako štyri percentá
6. 2. 2023
Celoročné tržby maloobchodu na Slovensku za minulý rok aj po zohľadnení inflácie medziročne vzrástli o 4,3 percenta. Rast vykázalo šesť z deviatich jeho zložiek. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
"Utlmenie pandémie sa v maloobchode prejavilo návratom kupujúcich do špecializovaných predajní. Celoročný výsledok odvetvia potiahol mierny rast tržieb hyper- a supermarketov a dynamickejšie rasty v špecializovanom predaji potravín a tabaku, ako aj v drogériách, predajniach obuvi a textilu," priblížili štatistici.
Ubytovacie zariadenia tržby medziročne zdvojnásobili, ich nominálna hodnota však zostala pod úrovňou roka 2019. Reštaurácie a pohostinstvá napriek inflácii medziročne navýšili tržby o 18 percent.
Medziročný rast tržieb hyper- a supermarketov dosiahol vlani 3,6 percenta, zvýšenie tržieb špecializovaných predajní s ostatným tovarom, kam patria napríklad drogérie, predajne obuvi či textilu predstavovalo 13,7 percenta.
V
Bytovky v Bratislave dostali tvrdú ranu od vlády
3. 2. 2023
Vláda ohrozuje najväčšiu investíciu v hlavnom meste, upozorňovali ešte minulý týždeň HN. Riziko spočívalo vo vysokej dani, ku ktorej sa kabinet chystal. Tieto obavy sa napokon aj naplnili. Dôvodom sú prijaté cenové stropy pre výrobcov elektriny, na ktorých sa dohodla garnitúra na čele s premiérom Eduardom Hegerom v úvode týždňa.
Nová daň zoberie skoro každému výrobcovi elektriny časť zisku a presunie ju do štátnej kasy. Kým k niektorým zdrojom bol štát zhovievavý, ako napríklad pri jadre a podpore dostavby štvrtého bloku Mochoviec, tak iným zoberú podstatne viac. Týka sa to aj bratislavského podniku OLO, ktorý stojí pred hrozbou, že miliónovú investíciu nebudú môcť ďalej financovať.
Podnik to odôvodňuje cenovým stropom, ktorý im spôsobí výrazný škrt cez rozpočet. „Rozhodnutie vlády o cenovom strope na elektrickú energiu vyrobenú zhodnotením odpadu na úrovni 100 eur za megawatthodinu je pre OLO tvrdou a nečakanou ranou,“ hovorí pre HN Zuzana Balková, manažérka externej komunikácie. Elektrinu predanú nad danú sumu štát zdaní 90 percentami.
V
Zmeny ochrannej doby a zákazu výpovede
30. 1. 2023
Zákonník práce upravuje zákaz výpovede v § 64, ktorý je nástrojom ochrany zamestnancov nachádzajúcich sa v takých životných situáciách, v ktorých si vyžadujú zvýšenú právnu ochranu pred skončením pracovného pomeru vo forme výpovede zo strany zamestnávateľa. Pri zákaze výpovede je kľúčovým pojmom ochranná doba a jej plynutie.
Ide o obdobie, počas ktorého zákon zvýhodňuje zamestnanca v konkrétnej životnej situácii a zakazuje zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď, aj keď dochádza k niektorému z výpovedných dôvodov.
Ak by zamestnávateľ počas plynutia ochrannej doby zamestnancovi výpoveď dal, takáto výpoveď by bola neplatná a zamestnanec by sa na súde úspešne domohol neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ochranná doba chráni zamestnanca aj v situácii, kedy zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď a pred uplynutím výpovednej doby zamestnancovi začne z určitého dôvodu plynúť ochranná doba. Výpoveď doručená pred začatím plynutia ochrannej doby je platná, ale pracovný pomer sa v takomto prípade skončí najskôr dňom skončenia ochrannej doby aj napriek tomu, že výpovedná doba by za bežných podmienok uplynula skôr.
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď podľa § 64 ods. 1 písm. d) v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Od 1. novembra 2022 pribudol k osobitne chráneným ženám aj muž na otcovskej dovolenke.
K
Odchod zamestnanca na výkon práce mimo štátu a pracovné podmienky
30. 1. 2023
Zamestnávateľ je povinný pred odchodom zamestnanca na výkon práce do štátu mimo územia Slovenskej republiky poskytnúť zamestnancovi osobitnú písomnú informáciu obsahujúcu ďalšie povinné údaje, ak ich neobsahuje pracovná zmluva.
Medzi tieto údaje patrí mena, v ktorej sa bude vyplácať mzda alebo jej časť, údaj o ďalších plneniach spojených s výkonom práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách, údaj o tom, či je zabezpečená repatriácia (t. j. návrat do vlasti) zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky. Povinnosť poskytnúť tieto údaje nemá zamestnávateľ len vtedy, ak doba výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky nepresiahne štyri po sebe nasledujúce týždne. Naopak, ak sa u zamestnanca mení miesto výkonu práce do iného štátu ako je štát, v ktorom zamestnanec obvykle pracoval, je zamestnávateľ povinný aktualizovať údaje o mene, o ďalších plneniach a o podmienkach repatriácie.
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa môže zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.
V