Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Najabsurdnejší bankový poplatok
2. 2. 2010
Favoritom piateho ročníka ankety o najabsurdnejší bankový poplatok je zatiaľ platba za vklad na pobočke na vlastný účet. Hlasovalo zaň takmer 34 % z približne 39 000 účastníkov ankety. Ďalšie miesta obsadili poplatok za pripísanie úroku (14 %) a poplatok za predčasne splatený úver (necelých 9 %).
Súťaž organizuje server „bankovnipoplatky“. Za najabsurdnejší bol účastníkmi ankety označený poplatok za zistenie zostatku prostredníctvom bankomatu (8 %) a poplatok za platbu za výpis z účtu zaslaný elektronickou formou (5,6 %).
Vo finálovom kole do konca februára budú teraz návštevníci serveru medzi všetkými piatimi poplatkami. „Víťaza“ najabsurdnejšieho bankového poplatku server vyhlási na začiatku marca.
Štát chce podporiť výstavbu nájomných bytov
2. 2. 2010
Pre sociálne slabších má byť v budúcnosti jednoduchšie získať nájomný byt. Štát chce počas najbližších dvoch rokov podporiť výstavbu vyše päťtisíc takýchto bytov. V tomto roku by ich malo byť až 2 500. S finančnou podporou týchto bytov už počíta aj štátny rozpočet a vyčlenil na to 47 miliónov eur. S podporou štátu by sa však mali stavať aj nájomné byty vyššieho štandardu, s cieľom vyššej flexibility pracovného trhu.
V nasledujúcom roku plánuje vynaložiť ešte o tri milióny eur viac. V Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2015, ktorú vláda plánuje prerokovať na jej stredajšej schôdzi, sa hovorí o tom, že nájomné bývanie na Slovensku je jedným z kľúčových problémov, ktoré je potrebné riešiť, a to z hľadiska jeho fyzickej, ako aj cenovej dostupnosti.
Štátne dotácie musia pomôcť najmä mestám a obciam, ktorých úlohou je stavať nájomné byty. Výška podpory bude závislá na veľkosti bytu či ceny za meter štvorcový. V praxi to znamená, že v prípade ak priemerná plocha nájomného bytu bežného štandardu napríklad neprevyšuje 50 metrov štvorcových a cena za jeden takýto meter nie je vyššia ako 900 eur, štát poskytne na výstavbu bytu dotáciu na úrovni 30 percent z celkových nákladov. Podľa podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska by takto nastavený systém mohol byť motivujúci, aby sa nájomné byty stavali vo väčšej miere.
Nárok na sociálne bývanie v nájomnom byte má fyzická osoba, ktorej mesačný príjem v domácnosti nepresiahne trojnásobok životného minima. V prípade, že v domácnosti je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo osamelý rodič s nezaopatreným dieťaťom, nesmie mesačný rozpočet presiahnuť štvornásobok životného minima. Podmienky poskytnutia bytu aj výšku dotácie má od začiatku budúceho roka určovať zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
Nájomné byty by však mali byť dostupné nielen pre sociálne slabšie skupiny. Život v podnájme totiž pracovnému trhu pomáha a umožňuje, aby trh práce bol flexibilný. Väčšina ľudí, pokiaľ nežije vo svojom, nemá problém sa za prácou presťahovať.
Komerčné banky poskytli podnikom viac úverov
1. 2. 2010
Medzimesačný rast úverovania podnikov bol podporený predovšetkým investičnými úvermi. Objem nových úverov, ktoré v decembri poskytli podnikateľskému sektoru komerčné banky vzrástol oproti novembru minulého roka o 5,7 % na 692 miliónov eur.
Išlo už o tretí medzimesačný rast po sebe. Napriek tomu medziročne úvery zaznamenali prepad o 22,9 %. Konštatuje sa to v materiáli NBS o poskytovaní úverov v SR za december 2009, ktorým by sa čoskoro mala zaoberať vláda.
Medzimesačný rast nových úverov podnikom bol podporený hlavne investičnými úvermi.
Zisky bánk na Slovensku sa v minulom roku znížili
29. 1. 2010
V minulom roku banky na Slovensku znížili čistý zisk medziročne o 45,2 % na 278,75 milióna eur. Bilančná suma peňažných ústavov klesla o viac ako 15 % na 53,03 miliardy eur. Vyplynulo to z predbežných údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska na svojej internetovej stránke. V minulom roku nepatrne stúpli čisté úrokové výnosy bánk, ktoré dosiahli 1,56 miliardy eur. Výnosy z poplatkov a provízií sa znížili o zhruba 7 % na 526,59 milióna eur.
Banky do konca minulého roka poskytli úvery celkovo za 29,78 miliardy eur, kým v závere roka 2008 evidovali úvery vo výške 30 miliárd eur. O necelé tri percentá klesla suma vkladov, ktoré peňažné ústavy prijali od klientov a ku koncu uplynulého dosiahla 35,61 miliardy eur.
Na Slovensku poskytuje služby viac ako dvadsať bánk. Rozhodujúci podiel v nich kontrolujú zahraniční vlastníci.
Podnikanie bánk bolo v uplynulom období negatívne zasiahnuté globálnou hospodárskou a finančnou krízou. Peňažným ústavom pribudli úvery, ktoré klienti nedokážu splácať. Preto finančné domy napríklad sprísnili podmienky poskytovania pôžičiek.
(Zdroj: HNONLINE, PRAVDA)