Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Tatry čakajú na nový impulz
27. 1. 2010
Po ničivej víchrici v roku 2004 Tatrám mnohí predpovedali koniec cestovného ruchu. Hoci sa tieto obavy nepotvrdili, o dynamickom rozvoji turizmu v Tatrách hovoriť nemožno. Samotná propagácia regiónu bez kvalitnejších služieb nepomôže. Je viacero dôvodov, pre ktoré sa Tatrám nedarí prilákať viac turistov.
Roky chýba napríklad legislatíva, ktorá by určila, ktoré územia sú prísne chránené a na ktorých sa môže stavať. Podľa výkonného riaditeľa Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry, by pomohlo schválenie zonácie Tatranského národného parku. Zonácia by pomohla výrazne urýchliť stavebné konania tým, že príslušné kompetencie by sa presunuli z ministerstva životného prostredia na mesto.
Definitívnu verziu zonácie chce rezort predložiť v marci. Tým sa podľa vysvetlenia prezidenta Zväzu hotelov a reštaurácií vytvorí základný predpoklad na to, aby sa dobudovala ponuka zimného lyžovania v Tatrách.
Dôvodom stagnácie turizmu sú ceny služieb. Oslabením okolitých mien oproti euru sa pre Poliakov i Maďarov Tatry stali menej dostupnými. Turisti okrem toho za svoje peniaze nedostanú vždy zodpovedajúcu kvalitu služieb.
Tatranci sa nielen ťažšie prispôsobujú, ale nevedia poskytnúť ani poriadnu zľavu. Zlé skúsenosti sú s poskytovaním služieb pre skupiny, alebo ponúkanie takých služieb, o ktoré klient nemá záujem.
Hotelieri by sa podľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch mali prispôsobiť návštevníkom. Majitelia hotelov by mali vymýšľať ako prilákať ľudí, veď ide o ich biznis. Často chýbajú detské kútiky či ihriská. Je to tiež možnosť ako prilákať rodiny. Len jedlom dnes už dieru do sveta nikto neurobí. Zákazníci sú náročnejší a vyžadujú full servis.
Tatry ročne navštívi približne 1,8 miliónov turistov, no prenocuje tam len 300-tisíc. Počet turistov sa od veternej katastrofy mierne zvyšuje, s výnimkou roka 2009, keď kríza ich počet skresala asi o 15 %. Pomer domácich a zahraničných turistov bol pred rokom 2004 približne vyrovnaný, dnes Slováci už tvoria okolo 60 %. Medzi ubytovanými zahraničnými turistami dlhodobo vedú Česi, medzi jednodňovými zase Poliaci.
Oživenie po kríze
27. 1. 2010
Odhad tohtoročného rastu svetovej ekonomiky v najnovšej prognóze zvýšil Medzinárodný menový fond. Znamená to, že oživenie z globálnej finančnej krízy a svetovej recesie je rýchlejšie, ako sa čakalo. V tomto roku by mal globálny rast podľa fondu dosiahnuť 3,9 %, hoci ešte vlani bol 3,1 %.
V budúcom roku by sa mal rast svetovej ekonomiky ešte zrýchliť, na 4,3 percenta. Výrazne sa zlepšili výhľady pre vyspelé krajiny, kde sa doteraz počítalo s rastom hrubého domáceho produktu v rozsahu 1,3 %. Aktuálna prognóza predpokladá v tejto skupine štátov rast 2,1 %. Fond odhaduje zníženie rastu na budúci rok USA, Francúzsku a Japonsku.
MMF predpovedá výrazne rýchlejší rast aj Rusku. Platí to na tento aj budúci rok. V tomto roku fond očakáva o niečo lepšie čísla než doteraz v krajinách strednej a východnej Európy, naopak, budúcoročný vývoj v týchto krajinách vidí o niečo horšie.
Globálny rast potiahne naďalej Čína, ktorej ekonomika by v mala v tomto roku vzrásť o 10 %.
Slovensko čaká ďalších investorov
26. 1. 2010
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) eviduje v súčasnosti 85 aktuálnych investičných projektov v hodnote vyše 2 miliardy eur. Noví zahraniční investori by mohli na Slovensku vytvoriť viac ako 12 tisíc ďalších pracovných miest. Agentúra má celkovo rozpracovaných 139 investičných projektov.
Podľa ministra hospodárstva môže Slovensko v blízkej budúcnosti očakávať príchod desiatich investorov, ktorí by mali vytvoriť približne 4 300 nových pracovných miest.
Kia a Samsung rozširujú aktivity na Slovensku
26. 1. 2010
Juhokórejské spoločnosti Kia a Samsung v rozširovaní svojich aktivít na Slovensku majú pokračovať. Na stretnutí s ministrom hospodárstva SR to uviedol veľvyslanec Kórejskej republiky na Slovensku.
Veľvyslanec ministra informoval, že hlavní kórejskí investori Kia a Samsung budú pokračovať v rozširovaní svojich aktivít na Slovensku aj v ďalších rokoch. Slovensko sa tým stáva pre Kórejskú republiku stále dôležitejším partnerom.
Veľvyslanec ocenil trvalú podporu kórejským investorom na Slovensku a informoval, že kórejská strana chce existujúcu spoluprácu prehlbovať a vstúpiť do nových oblastí kooperácie, napríklad chemický priemysel, jadrová energetika, vývoj a výskum. Na Slovensku v súčasnosti kórejské firmy zamestnávajú asi 20 tisíc pracovníkov.