Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Prírodné katastrofy za tento rok spôsobili škody vo výške 70 miliárd dolárov
9. 7. 2010
Frankfurt nad Mohanom - Škody v dôsledku prírodných katastrof dosiahli v 1. polroku tohto roka 70 mld. USD (55,70 mld. eur), čo je už teraz viac ako za celý rok 2009.
Podľa nemeckej agentúry Munich Re sa z pohľadu tržieb na vysokých škodách podieľali najmä tri veľké zemetrasenia - januárové na Haiti, februárové v Čile, aprílové v Číne. Škody na poistenom majetku tak dosiahli 22 miliárd USD. Najnákladnejšie bolo zemetrasenie v Čile, kde škody v tomto smere dosiahli 8 miliárd USD a celkovo približne 30 miliárd USD.
Ceny výrobcov v máji klesli najmenej
28. 6. 2010
Ceny výrobcov sa v máji znížili najmenej za posledný rok, medziročné tempo poklesu cien sa v piatom mesiaci zvoľnilo na 3,1 percenta z aprílových 4,4 percenta
Ceny klesli štrnásty mesiac po sebe, informoval v pondelok Štatistický úrad.
V piatom mesiaci ceny v priemysle medzimesačne stúpli o 0,3 %, ceny dodávok energií medziročne spomalili pokles na 7,3 % oproti aprílovému prepadu o 9,1 %. Ceny poľnohospodárskych výrobkov sa v máji zvýšili o 1,1 %. Ceny stavebných prác sa zvýšili o 1,3 %, ceny exportov stúpli o 3,6%.
Slováci majú problémy s platením účtov
23. 6. 2010
Podľa prieskumu za posledných 12 mesiacov malo 22 % slovenských domácností minimálne raz problém zaplatiť pravidelné účty.
Vyplynulo to z výsledkov nového prieskumu Eurobarometer, podľa ktorého je to ôsme najvyššie číslo v rámci 27 člennej EÚ. Našim susedom Čechom patrí 16. pozícia a najväčšie problémy mali rodiny v Rumunsku (43 %). V Rakúsku, Dánsku či Luxembursku sa do obdobných ťažkostí dostalo len 7 % respondentov. Takmer tri štvrtiny Európanov sú presvedčení, že sa v ich krajinách zvýšila chudoba. Najväčší nárast chudoby prieskum poukazuje na krízou postihnuté Grécko, kde o náraste chudoby v krajine je presvedčených 85 % obyvateľov.
Obce a mestá sa boja finančného kolapsu
21. 6. 2010
Obce a mestá sa po nedávnych záplavách obávajú finančného kolapsu. Na zmiernenie týchto ničivých dopadov preto požadujú od štátu okamžité zálohové platby.
Hospodárska kríza spolu s dopadmi povodní spôsobili,že úbytok z príjmov samospráv bude vyšší než sa predpokladalo a preto niektorým obciam hrozí kolaps.Predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska(ZMOS)odhadli,že preddavkom zo štátnej pokladnice cez ministerstvo financií by mohli samosprávy získať približne 5 miliónov eur. Samosprávy tvrdia, že počas prvých piatich mesiacoch v tomto roku, prišli dôsledkom hospodárskej krízy pre výpadky na podielových daniach až o 185 miliónov eur.