Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Maximálna prémia pri stavebnom sporení na rok 2016 ostáva vo výške 66,39 eura
28. 10. 2015
Štátna prémia pri stavebnom sporení bude v roku 2016 na úrovni 5 %. Zákonom stanovená maximálna výška prémie sa nemení a ostáva vo výške 66,39 eura.
Výška percentuálneho podielu štátnej prémie podľa vzorca vychádza z referenčnej sadzby, ktorou je jednoduchý aritmetický priemer priemerných výnosov do splatnosti štátnych dlhopisov, ktoré tvoria bázu dlhopisového indexu pre štátne dlhopisy počítaného a zverejneného v obchodných dňoch za rozhodujúce obdobie. Rozhodujúcim obdobím sa rozumie obdobie od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna aktuálneho kalendárneho roka. Po dosadení priemernej výšky referenčnej sadzby za rozhodujúce obdobie do vzorca je percentuálna výška štátnej prémie vypočítaná po zaokrúhlení na úrovni 2 %. Keďže percentuálna výška štátnej prémie z ročného vkladu vypočítaná podľa vzorca je mimo rozpätia ustanoveného zákonom, na základe tohto výpočtu sa štátna prémia na rok 2016 určuje vo výške 5 % z ročného vkladu, najviac v sume 66,39 eura.
Na základe toho bude na získanie plnej výšky štátnej prémie potrebné vložiť na účet 1327,80 eura. Na štátnu prémiu v stavebnom sporení je na príslušné obdobie v rozpočte vyčlenených 33 mil. eur.
Platené parkovanie v Petržalke zatiaľ nebude.
27. 10. 2015
Nové spoplatnenie parkovania v Petržalke zatiaľ nebude. Spoločnosť EEI, ktorá vyhrala v kontroverznej súťaži, odstúpila od zmluvy.
Spoločnosť EEI konštatuje, že útoky na firmu, znevažovanie jej dobrého mena, odbornosti a schopností, prekročili únosnú mieru. EEI zároveň vyhlasuje, že odmieta slúžiť ako nástroj politického boja, ktorý nemá s odborným riešením katastrofálnej situácie ohľadne parkovania v Petržalke nič spoločné.
Spoločnosť, ktorá je dnes najväčším operátorom parkovacích systémov na Slovensku ďalej uvádza, že aj v iných mestách Slovenska bolo zavádzanie rezidentských parkovacích systémov vždy spojené so vzrušenou diskusiou, ktorá ale nikdy nenadobudla také absurdné rozmery, ako teraz v prípade Petržalky.
zdroj: hnonline.sk
Štát zaplatil vyše štyristo miliónov eur za diaľnicu R1
19. 10. 2015
Súkromná rýchlostná cesta R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou vyšla štát od roku 2011 spolu na 411 miliónov eur. Toľko za ňu zaplatilo ministerstvo dopravy na splátkach odvtedy, čo sa dali v roku 2011 do užívania prvé úseky cesty.
Rýchlostná cesta R1 je vybudovaná a prevádzkovaná ako PPP projekt (projekt verejno-súkromného partnerstva). Ide o prvý a doteraz jediný takýto dopravný projekt na Slovensku, tvoria ho úseky z Nitry po Tekovské Nemce a obchvat Banskej Bystrice. Cestu postavila a teraz ju udržiava spoločnosť Granvia, ktorej platí štát ročné splátky. Tie sa pohybujú na úrovni približne 120 miliónov eur.
zdroj: hnonline.sk
Analytici upozorňujú na predražený obchvat Bratislavy
13. 10. 2015
Podľa analýzy je výstavba D4 predražená. Dôvodom majú byť údaje, ktoré rezort použil pri vyčíslení nákladov na stavbu projektu ako PPP. Tie označil inštitút za skreslené. Ministerstvo sa však bráni, ide o útok pred nadchádzajúcimi voľbami.
Diaľničný obchvat Bratislavy by nás podľa predpokladov mal vyjsť na 4,5 miliardy eur, súkromníkom by sme sa tak zaviazali, že ho budeme splácať 30 rokov. Zmluva však ešte nie je podpísaná. Nultý obchvat Bratislavy má odbremeniť kolabujúcu dopravu v Bratislave. Nemusí byť však tým najlepším riešením.
zdroj: hnonline.sk