Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Zavedenie hraničných kontrol kazí biznis aj spoločnostiam pôsobiacim na Slovensku.
17. 9. 2015
Stovky kamiónov a nákladných áut. Kilometrové kolóny a niekoľkohodinové čakanie na prechod do druhého štátu. Frimy začínajú cítiť prvé dosahy opätovného zavedenia hraničných kontrol.
Brusel situáciu nateraz upokojuje. Problémom však podľa odborníkov je, že ak by došlo k predĺženiu tejto lehoty, komisia nemá páky na dodržiavanie tejto lehoty. Naopak, páky hľadá na štáty, najmä V4, ktoré odmietajú prijatie utečencov na základe kvót. Tie považuje Západ za jednu z možností, ktorá by mohla upokojiť utečeneckú krízu. Situácia sa totiž vyhrotila do súčasnej situácie po tom, ako Nemci prestali zvládať nápor migrantov a v nedeľu podvečer pristúpili k zavedeniu hraničných kontrol. Posilnené stráženie zaviedli aj Rakúsko, Maďarsko, Česko a Slovensko.
zdroj: hnonline.sk
Životné minimum
12. 8. 2015
Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, a to na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríj¬mových domácností. Tieto údaje poskytuje vždy ministerstvu Štatis¬tický úrad Slovenskej republiky. Pri valorizácii sa pritom zohľadňuje nižší koeficient.
Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia, ak sa vyššie spomí¬naný koeficient, ktorým by sa upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna.
Na obdobie od 1. 7. 2015 do 30. 6. 2016 zostáva suma životného minima rovnaká – t.z. na úrovni 198,09 eur mesačne. Stalo sa tak druhýkrát v histórií SR, že sa výška životného minima nezmenila.
Sumy životného minima na obdobie od 1. 7. 2015 tak ostávajú nezmenené nasledovne
• 198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
• 138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 90,42 € mesačne, ak ide o neza¬opatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.
Konečný užívateľ
27. 7. 2015
Novelou zákona o verejnom obstarávaní, ktorá nadobudne účinnosť pätnástym dňom odo dňa jeho vyhlásenia a 1. 9. 2015 sa zavádza definícia konečného užívateľa výhod na účely uvedeného zákona.
Podstatou právnej úpravy je zákonná požiadavka, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu vo verejnom obstarávaní s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí nemajú v registri konečných užívateľov výhod vedenom Úradom pre verejné obstarávanie zapísaných konečných užívateľov výhod a tiež ktorých subdodávatelia podľa zákona o verejnom obstarávaní a osoby podľa tohto zákona nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných svojich konečných užívateľov výhod. Teda úspešný uchádzač alebo uchádzači, ich subdodávatelia budú povinní na účely poskytnutia riadnej súčinnosti potrebnej na uzavretie zmluvy mať v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod. Uvedené povinnosti sa vzťahujú na nadlimitné zákazky a podlimitné zákazky bez využitia elektronického trhoviska. Dôvodom týchto zmien je snaha zabezpečiť, aby zmluvy vo verejnom obstarávaní uzatvárali iba subjekty so známou vlastníckou štruktúrou až po úroveň fyzických osôb. Identifikácia konečných užívateľov výhod má nesporný význam na zvýšenie transparentnosti, zabráneniu konfliktu záujmov a boju proti korupcii vo verejnom obstarávaní. Jedným z podkladov pre zápis konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod bude čestné vyhlásenie, v ktorom fyzická osoba alebo právnická osoba identifikuje svojich konečných užívateľov výhod. Do registra konečných užívateľov výhod budú môcť tieto osoby zapísať svojich konečných užívateľov výhod bez úhrady akéhokoľvek správneho poplatku a bez toho, aby museli mať v zozname podnikateľov zapísané údaje a doklady na účely preukázania splnenia zákonných podmienok účasti.
Významná investícia
27. 7. 2015
Novelou zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, ktorá nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR dochádza k rozšíreniu definície významnej investície.
Právna úprava tohto zákona umožní vydanie osvedčenia o významnej investícii aj podnikom v 100 % vlastníctve štátu za účelom efektívneho využitia rozľahlých doteraz nevyužitých území na budovanie strategických parkov určených na umiestnenie investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb a výskumu a vývoja. Taktiež dochádza aj k novelizácii zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Účelom zmien je umožniť v územnom, v stavebnom a vo vyvlastňovacom konaní rýchlejšiu administratívnu prípravu na realizáciu významných investícii tak, aby boli zachované ústavné práva vlastníkov dotknutých nehnuteľnosti.