Ochrana pred požiarmi
26. 3. 2025
Od 1. 4. 2025 sa po zmenách v súvislosti so stavebnou legislatívou rozširuje v zákone o ochrane pred požiarmi rozsah činnosti orgánov štátneho požiarneho dozoru o posudzovanie územnoplánovacej dokumentácie o vydávanie stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
V zákone bola zakotvená nová kompetencia orgánov vykonávajúcich štátny požiarny dozor pre preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa § 140d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Zakotvuje sa tiež výhrada, v ktorých prípadoch sa nebude vykonávať štátny požiarny dozor a zároveň sa vkladá do zákona splnomocňovacia blanketa, ktorá umožní Ministerstvu vnútra vydať podzákonný právny akt definujúci tie prípady, kde sa predsa len štátny požiarny dozor bude vykonávať.
V zákone o ochrane pred požiarmi sa upravujú kompetencie ministerstva v konaniach týkajúcich sa navrhovania stavieb a povoľovania stavieb v nadväznosti na pojmológiu zavedenú Stavebným zákonom. Tiež sa rozširuje rozsah kompetencii ministerstva o kompetenciu spočívajúcu v posudzovaní územnoplánovacej dokumentácie vzťahujúcej sa na územia najmenej dvoch krajských riaditeľstiev v etape jej prerokovania a vo vydávaní stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
Znenie ustanovenia § 27 upravuje kompetencie krajského riaditeľstva v konaniach týkajúcich sa navrhovania stavieb a povoľovania stavieb v nadväznosti na pojmológiu zavedenú v Stavebnom zákone. Stavebný zákon taktiež upravuje kompetenciu spočívajúcu v posudzovaní územnoplánovacej dokumentácie vzťahujúcej sa na územia najmenej dvoch okresných riaditeľstiev v etape jej prerokovania a vo vydávaní stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
V intertemporálnych ustanoveniach ministerstvo upravuje konania orgánov štátneho požiarneho dozoru a štátnej správy v tých prípadoch, ak dôvod pre konanie nastal v čase účinnosti zákona č. 314/2001 Z. z. účinného do 31. marca 2025, ale konať je nevyhnutné v čase účinnosti novelizovaného zákona č. 314/2001 Z. z. Ministerstvo v ustanoveniach okrem iného dbá na to, aby vždy bola zaistená autorizácia výstupu vyhotoveného špecialistom požiarnej ochrany a teda do okamihu pokiaľ bude úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR zriadená elektronická autorizačná pečiatka budú špecialisti používať klasickú mechanickú pečiatku na vytváranie jej odtlačkov na svojich výstupoch
K
Ceny bytov v 4. štvrťroku 2023 medzikvartálne stúpli o 2,1 %
28. 2. 2024
Zlacňovanie v porovnaní s letom výrazne pribrzdilo.
Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku v 4. štvrťroku 2023 medzikvartálne stúpli o 2,1 %, toto tempo rastu platilo ako pre nové, tak aj pre existujúce nehnuteľnosti.
Ceny existujúcich nehnuteľností zdynamizovali rast z predošlého štvrťroku, ceny nových nehnuteľností vzrástli prvýkrát od konca roka 2022. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
V referenčnom medziročnom porovnaní na celoslovenskej úrovni kupujúci platili za domy a byty stále o 1,1 % nižšie sumy ako v rovnakom období roka 2022. Zlacňovanie však v porovnaní s letom výrazne pribrzdilo.
Existujúce nehnuteľnosti sa v priemere predávali za rovnaké ceny ako pred rokom, nové nehnuteľnosti už tretí štvrťrok v rade za ceny približne o 4 % nižšie ako pred rokom. V porovnaní s priemerom roka 2010 boli aktuálne ceny nehnuteľností vyššie o 83,2 %.
Z regionálneho hľadiska ceny nehnuteľností medzikvartálne vzrástli v 7 spomedzi 8 krajov SR, najvýraznejšie o 3,9 % v Bratislavskom kraji. Lacnejšie sa predávali len v Nitrianskom kraji.
Pri existujúcich nehnuteľnostiach ceny medzikvartálne stúpli v 6 z 8 regiónov Slovenska, najdynamickejšie v Banskobystrickom kraji takmer o 7 %. Mierne zlacňovanie z predošlého obdobia pretrvalo v Prešovskom a Trenčianskom kraji...
B
Poslanci neschválili nové výdavkové limity na roky 2024 až 2027
28. 2. 2024
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť môže aktualizovať výdavkové limity o medzitým prijaté opatrenia súvisiace s príjmami alebo výdavkami verejných financií.
Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok neschválili nové limity verejných výdavkov na roky 2024 až 2027. Limity, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) doručila do parlamentu ešte vlani v decembri, zahŕňajú legislatívny stav ku dňu schválenia programového vyhlásenia vlády.
Na požiadanie kabinetu by ich mohla rada neskôr aktualizovať o medzitým prijaté opatrenia súvisiace s príjmami alebo výdavkami verejných financií.
Zo 142 prítomných zákonodarcov hlasovalo 65 za navrhované výdavkové limity. Ostatných 77 poslancov sa hlasovania zdržalo.
Rozpočtová rada opakovane zdôraznila, že právne záväzným je ten limit verejných výdavkov, ktorý je platný ku konkrétnemu dátumu. Vláda je pritom povinná zosúladiť návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov, čo rozpočet na tento rok nespĺňa.
B
Ženy musia pracovať o dva mesiace viac, ako muži, aby dosiahli rovnaký plat
26. 2. 2024
Existuje tiež jav, ktorý sa volá lepkavá podlaha či sklený strop, ktorý neumožňuje ženám stúpať v kariére vyššie ako len na danú pozíciu. Akoby im niečo bránilo prejsť cez pomyselnú hranicu a dostať sa do top manažmentu, opisuje právnička a ambasádorka Equal Pay Day Jana Peschlová.
Rozdiel v mzdách mužov a žien na Slovensku je v súčasnosti na úrovni 18,8 %. Ženy tak musia pracovať o dva mesiace dlhšie, aby dosiahli ročnú odmenu, akú majú muži. Vo štvrtok (22.2.) bola podpísaná Iniciatíva Equal Pay pre spravodlivé odmeňovanie, ktorá má za cieľ tieto rozdiely meniť. S iniciatívou prišlo združenie Akčné ženy.
"Na papieri nám to všetko dokonale funguje. Máme ústavu, máme zákony, európske smernice medzinárodnej dohody, ktoré pomenúvajú zákaz diskriminácie a garantujú, že ženy a muži majú právo na rovnakú odmenu, ale ten fakt, že skutočnosť je úplne iná, je presne dôvod, prečo o tom treba rozprávať," uviedla právnička a ambasádorka Equal Pay Day Jana Peschlová.
Zároveň z prieskumu agentúry 2muse vyplýva, že svedkami platovej diskriminácie bolo 46 % žien a 24 % mužov. Podľa Peschlovej sú za nerovnosťou finančného ohodnotenia mužov a žien viaceré faktory. Prvým z nich je, že na pozíciách ako zdravotné sestry, sociálne pracovníčky či učiteľky sú nižšie príjmy ako napríklad na mužských pozíciách údržbárov či smetiarov...
B
Účty časového rozlíšenia
12. 2. 2024
Pre účely časového rozlíšenia nákladov a výnosov stanovené v § 56 PUPÚ účty časového rozlíšenia.
Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia.
Hoci akruálny princíp podvojného účtovníctva (t. j. účtovanie nákladov a výnosov do obdobia, s ktorým časovo i vecne súvisia) je jeho charakteristickou črtou, umožňujú PUPÚ v § 56 ods. 14 v určitých prípadoch účtovnej jednotke sa rozhodnúť, že účtovanie časového rozlíšenia v účtovných knihách neuplatní. Vo veľkých a v malých účtovných jednotkách nie je potrebné časovo rozlišovať náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia (napríklad fakturácia telefonických hovorov a poplatkov od mobilného operátora). V mikro účtovných jednotkách nie je na účtoch časového rozlíšenia povinnosť účtovať nevýznamné a stále sa opakujúci účtovné prípady, ktoré sa týkajú účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami, pričom nejde o účtovanie emisných kvót (napríklad poistenie áut).
K