Ochrana pred požiarmi
26. 3. 2025
Od 1. 4. 2025 sa po zmenách v súvislosti so stavebnou legislatívou rozširuje v zákone o ochrane pred požiarmi rozsah činnosti orgánov štátneho požiarneho dozoru o posudzovanie územnoplánovacej dokumentácie o vydávanie stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
V zákone bola zakotvená nová kompetencia orgánov vykonávajúcich štátny požiarny dozor pre preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa § 140d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Zakotvuje sa tiež výhrada, v ktorých prípadoch sa nebude vykonávať štátny požiarny dozor a zároveň sa vkladá do zákona splnomocňovacia blanketa, ktorá umožní Ministerstvu vnútra vydať podzákonný právny akt definujúci tie prípady, kde sa predsa len štátny požiarny dozor bude vykonávať.
V zákone o ochrane pred požiarmi sa upravujú kompetencie ministerstva v konaniach týkajúcich sa navrhovania stavieb a povoľovania stavieb v nadväznosti na pojmológiu zavedenú Stavebným zákonom. Tiež sa rozširuje rozsah kompetencii ministerstva o kompetenciu spočívajúcu v posudzovaní územnoplánovacej dokumentácie vzťahujúcej sa na územia najmenej dvoch krajských riaditeľstiev v etape jej prerokovania a vo vydávaní stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
Znenie ustanovenia § 27 upravuje kompetencie krajského riaditeľstva v konaniach týkajúcich sa navrhovania stavieb a povoľovania stavieb v nadväznosti na pojmológiu zavedenú v Stavebnom zákone. Stavebný zákon taktiež upravuje kompetenciu spočívajúcu v posudzovaní územnoplánovacej dokumentácie vzťahujúcej sa na územia najmenej dvoch okresných riaditeľstiev v etape jej prerokovania a vo vydávaní stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
V intertemporálnych ustanoveniach ministerstvo upravuje konania orgánov štátneho požiarneho dozoru a štátnej správy v tých prípadoch, ak dôvod pre konanie nastal v čase účinnosti zákona č. 314/2001 Z. z. účinného do 31. marca 2025, ale konať je nevyhnutné v čase účinnosti novelizovaného zákona č. 314/2001 Z. z. Ministerstvo v ustanoveniach okrem iného dbá na to, aby vždy bola zaistená autorizácia výstupu vyhotoveného špecialistom požiarnej ochrany a teda do okamihu pokiaľ bude úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR zriadená elektronická autorizačná pečiatka budú špecialisti používať klasickú mechanickú pečiatku na vytváranie jej odtlačkov na svojich výstupoch
K
Vláda schválila návrh štátneho rozpočtu
17. 10. 2022
Vláda schválila návrh rozpočtu na budúci rok. Predseda vlády Eduard Heger to potvrdil po piatkovom rokovaní.
„Verím, že poslanci odložia politické trička pri tomto dokumente, uvedomia si výnimočnosť časov, v ktorých sa nachádzame a získa tak podporu v parlamente,” uviedol premiér Eduard Hegerom po rokovaní vlády.
Zdôraznil, že tak urobili jednohlasne, pričom počas týždňa sa voči návrhu postavil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, podľa ktorého by mal nemocnice a zdravotníci dostať o 400 miliónov eur viac. Minister financií Igor Matovič doplnil, že požiadavky ministrov, ktoré „zákon roka" nezohľadňuje, boli vo výške sedem miliárd eur.
V
Náklady verejnej správy na energie by mohli vzrásť trojnásobne
17. 10. 2022
Analytici upozornili, že rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 percenta. Zatiaľ čo v minulom roku dosiahli náklady subjektov verejnej správy na energie 544 miliónov eur, čo je približne 0,5 percenta hrubého domáceho produktu, v roku 2023 môžu ich výdavky na energie vzrásť trojnásobne na úroveň viac ako 1,5 miliardy eur. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Vplyvom dodatočných výdavkov na energie tak medzi rokmi 2021 a 2023 príde k navýšeniu deficitu verejných financií o 0,7 percenta HDP," uviedla RRZ. Na prognózovanom objeme výdavkov v roku 2023 sa najvýraznejšie podieľajú obce, ktorých výdavky by mohli dosiahnuť úroveň 456 miliónov eur.
nalytici upozornili, že rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 percenta. V rámci schváleného rozpočtu verejnej správy boli výdavky na energie rozpočtované v celkovej sume 614 miliónov eur (0,6 percenta HDP), čo predstavuje medziročný nárast 13 percent.
Podľa aktuálneho čerpania výdavkov na energie za prvý polrok 2022 predstavuje úroveň výdavkov sumu 413 miliónov eur, čo znamená medziročný nárast o 46 percent. "Ak by sa táto úroveň rastu udržala počas druhej polovice roka, medziročný nárast výdavkov na energie by mohol dosiahnuť 253 miliónov eur, pričom rozpočtovaná úroveň by bola prekročená o takmer 183 miliónov eur," odhadla RRZ.
V
Vláda opakovane schválila navýšenie štátneho rozpočtu na tento rok
14. 10. 2022
Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa zvyšujú o 1,497 miliardy eur a o rovnakú sumu sa zvyšujú aj výdavky. Na základe požiadavky opozičnej strany SaS návrh špecifikuje rozdelenie výdavkov.
Kabinet premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) v piatok opakovane schválil zvýšenie príjmov aj výdavkov štátneho rozpočtu na tento rok približne o 1,5 miliardy eur. Súčasťou materiálu je aj rozpis výdavkov, na ktoré budú financie použité. Vláda zároveň požiadala parlament o prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom období. Vyplýva to z návrhu na zmenu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, ktorý schválila vláda.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa zvyšujú o 1,497 miliardy eur a o rovnakú sumu sa zvyšujú aj celkové výdavky. Na základe požiadavky opozičnej strany SaS návrh špecifikuje rozdelenie výdavkov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dostane 207,6 milióna eur na výplatu 13. dôchodku v mesiaci november 2022 a tiež 190 miliónov eur na kompenzácie pre ohrozené skupiny.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dostane na pomoc firmám s vysokými cenami energií 900 miliónov eur a v kapitole Všeobecná pokladničná správa zostane na kompenzácie pre verejnú správu suma 200 miliónov eur.
V
Deficit rozpočtu má budúci rok vzrásť až na 6,44 percenta nášho HDP
14. 10. 2022
Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu z tohtoročných takmer piatich percent. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda.
Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP). V ďalších rokoch by podľa plánu malo schodkové hospodárenie Slovenskej republiky postupne klesnúť na 3,4 percenta HDP v roku 2024 a 2,7 percenta HDP v roku 2025.
Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.
V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Z toho v kapitole ministerstva hospodárstva ide o výdavky v sume 1,4 miliardy eur, v kapitole ministerstva práce 900 miliónov eur, v kapitole všeobecná pokladničná správa 940 miliónov eur. Pre železničné spoločnosti a Slovenskú správu ciest patriace pod ministerstvo dopravy sa rozpočtuje suma 160 miliónov eur.
Ministerstvo financií zároveň navrhuje do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny. Ušetriť sa tým má približne 100 miliónov eur. "Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur," vyčíslil rezort financií.
Už v tomto roku očakáva MF pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 percenta HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP. Tomuto vývoju podľa ministerstva výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.
V