Ochrana pred požiarmi
26. 3. 2025
Od 1. 4. 2025 sa po zmenách v súvislosti so stavebnou legislatívou rozširuje v zákone o ochrane pred požiarmi rozsah činnosti orgánov štátneho požiarneho dozoru o posudzovanie územnoplánovacej dokumentácie o vydávanie stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
V zákone bola zakotvená nová kompetencia orgánov vykonávajúcich štátny požiarny dozor pre preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa § 140d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Zakotvuje sa tiež výhrada, v ktorých prípadoch sa nebude vykonávať štátny požiarny dozor a zároveň sa vkladá do zákona splnomocňovacia blanketa, ktorá umožní Ministerstvu vnútra vydať podzákonný právny akt definujúci tie prípady, kde sa predsa len štátny požiarny dozor bude vykonávať.
V zákone o ochrane pred požiarmi sa upravujú kompetencie ministerstva v konaniach týkajúcich sa navrhovania stavieb a povoľovania stavieb v nadväznosti na pojmológiu zavedenú Stavebným zákonom. Tiež sa rozširuje rozsah kompetencii ministerstva o kompetenciu spočívajúcu v posudzovaní územnoplánovacej dokumentácie vzťahujúcej sa na územia najmenej dvoch krajských riaditeľstiev v etape jej prerokovania a vo vydávaní stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
Znenie ustanovenia § 27 upravuje kompetencie krajského riaditeľstva v konaniach týkajúcich sa navrhovania stavieb a povoľovania stavieb v nadväznosti na pojmológiu zavedenú v Stavebnom zákone. Stavebný zákon taktiež upravuje kompetenciu spočívajúcu v posudzovaní územnoplánovacej dokumentácie vzťahujúcej sa na územia najmenej dvoch okresných riaditeľstiev v etape jej prerokovania a vo vydávaní stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
V intertemporálnych ustanoveniach ministerstvo upravuje konania orgánov štátneho požiarneho dozoru a štátnej správy v tých prípadoch, ak dôvod pre konanie nastal v čase účinnosti zákona č. 314/2001 Z. z. účinného do 31. marca 2025, ale konať je nevyhnutné v čase účinnosti novelizovaného zákona č. 314/2001 Z. z. Ministerstvo v ustanoveniach okrem iného dbá na to, aby vždy bola zaistená autorizácia výstupu vyhotoveného špecialistom požiarnej ochrany a teda do okamihu pokiaľ bude úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR zriadená elektronická autorizačná pečiatka budú špecialisti používať klasickú mechanickú pečiatku na vytváranie jej odtlačkov na svojich výstupoch
K
Slovenská ekonomika aj po 30 rokoch zaostáva za Českom
27. 12. 2022
Slovenská ekonomika aj po 30 rokoch od rozdelenia Československa zaostáva za výkonom českého hospodárstva. Slovensko však zaznamenalo rýchlejšie tempo približovania sa k priemeru životnej úrovne EÚ, ktoré sa v posledných rokoch však prakticky zastavilo.
V analýze hospodárskeho vývoja Slovenska v období jeho samostatnosti to uviedli analytici bankového domu Slovenská sporiteľňa, ktorá je najväčším peňažným ústavom v krajine a ktorá patrí do rakúskej skupiny Erste Group Bank.
"Slovensko bolo v parite kúpnej sily v 90. rokoch zhruba na polovici úrovne krajín EÚ, teraz sme na približne 80 percentách. Česko začínalo z výrazne vyššej úrovne, pri rozdelení Československa bolo na takmer 80 percent priemeru EÚ a teraz je zhruba na úrovni 90 percent," uviedli ekonómovia banky.
Podľa nich tak Slovensko urobilo väčší pokrok, ktorý nastal hlavne po vstupe do EÚ v roku 2004, a to vďaka novým zahraničným investíciám a zrýchleniu investícií do technológií. V poslednej dekáde Slovensko síce ekonomicky rástlo, avšak už nie tak rýchlo ako EÚ; taktiež Česko podľa ekonómov banky zaznamenalo v tomto období menší pokrok.
V
Poslanci schválili krízový rozpočet
23. 12. 2022
Slovensko má nový rozpočet na budúci rok, v parlamente získal 93 zo 136 hlasov. Poslanci ho schválili netradične tesne pred Vianocami a odvrátili tým hroziace rozpočtové provizórium. Podporu vopred deklarovali OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí, časť nezávislých zákonodarcov a napokon sa pridala aj SaS.
S rozpočtom sa odvrátila hrozba provizória, pre ktoré by nemohla byť vyplácaná celá pomoc na drahé energie. Šéf rezortu hospodárstva Karel Hirman vopred varoval, že bez riadneho rozpočtu vie doručiť podporu na teplo, no už nie na plyn. Vďaka dotáciám by napokon mali plyn a teplo pre domácnosti od januára zdražieť v priemere len o 15 percent, aj keď pôvodne hrozili dvojnásobné až trojnásobné ceny.
Ceny elektriny by sa zmeniť nemali. A to vďaka lacnému prúdu od Slovenských elektrární a tiež štátnej podpory. Rovnako štát má vyplácať čiastočnú pomoc s energiami aj pre malé firmy a živnostníkov, aj keď tí budú mať od januára skokové zdraženie a dotácie by mali čerpať spätne vo februári.
V
Krajine reálne hrozí v januári rozpočtové provizórium
19. 12. 2022
Slovensko sa ocitlo pred ďalšou bezprecedentnou výzvou. Tesne pred vianočným obdobím a koncom roka poslanci zahlasovali za vyslovenie nedôvery vláde, ktorá bola následne odvolaná prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Vláda v demisii tak bude môcť fungovať len v obmedzenom režime a vo vzduchu stále visí otázka schválenia štátneho rozpočtu na budúci rok.
V prípade neprijatia nejakej formy štátneho rozpočtu bude od nového roka platiť provizórium, počas ktorého by mohol kabinet míňať len rovnaký objem prostriedkov ako v súčasnom roku. „Všetko teraz závisí od dosiahnutia konsenzu medzi lídrami parlamentných politických strán na predčasných parlamentných voľbách, ako aj podobe štátneho rozpočtu na budúci rok,“ povedal pre HN minister práce Milan Krajniak a podotkol, že od toho sa bude odvíjať aj riešenie pomoci s vysokými cenami energií v budúcom roku.
V
Hodinové náklady na prácu aj mzdy v eurozóne a EU vzrástli
19. 12. 2022
Hlavnými zložkami nákladov práce sú mzdové a nemzdové náklady. V eurozóne hodinová mzda v 3. štvrťroku 2022 stúpla o 2,1 percenta a nemzdová zložka vzrástla o 5,3 percenta.
Hodinové náklady na prácu a tiež mzdy v eurozóne aj celej Európskej únii sa v 3. štvrťroku 2022 zvýšili. Informujeme o tom na základe údajov, ktoré v pondelok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Podľa štatistík sa hodinové mzdové náklady v eurozóne za tri mesiace do konca septembra 2022 zvýšili medziročne o 2,9 percenta a v celej Únií o 3,4 percenta.
Hlavnými zložkami nákladov práce sú mzdové a nemzdové náklady. V eurozóne hodinová mzda v 3. štvrťroku 2022 stúpla o 2,1 percenta a nemzdová zložka vzrástla o 5,3 percenta. V Európskej únií sa hodinová mzda zvýšila o 2,8 percenta a nemzdová zložka o 5,3 percenta.
Eurostat uviedol tiež, že spomedzi členských krajín Európskej únie v 3. štvrťroku 2022 stúpli najviac hodinové náklady na prácu v Maďarsku (16,6 percenta), Bulharsku (16,3 percenta), Litve (13,9 percenta), Poľsku (13,3 percenta), Grécku (11,6 percenta) a Rumunsku (10,9 percenta%).
V