Ochrana pred požiarmi
26. 3. 2025
Od 1. 4. 2025 sa po zmenách v súvislosti so stavebnou legislatívou rozširuje v zákone o ochrane pred požiarmi rozsah činnosti orgánov štátneho požiarneho dozoru o posudzovanie územnoplánovacej dokumentácie o vydávanie stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
V zákone bola zakotvená nová kompetencia orgánov vykonávajúcich štátny požiarny dozor pre preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa § 140d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Zakotvuje sa tiež výhrada, v ktorých prípadoch sa nebude vykonávať štátny požiarny dozor a zároveň sa vkladá do zákona splnomocňovacia blanketa, ktorá umožní Ministerstvu vnútra vydať podzákonný právny akt definujúci tie prípady, kde sa predsa len štátny požiarny dozor bude vykonávať.
V zákone o ochrane pred požiarmi sa upravujú kompetencie ministerstva v konaniach týkajúcich sa navrhovania stavieb a povoľovania stavieb v nadväznosti na pojmológiu zavedenú Stavebným zákonom. Tiež sa rozširuje rozsah kompetencii ministerstva o kompetenciu spočívajúcu v posudzovaní územnoplánovacej dokumentácie vzťahujúcej sa na územia najmenej dvoch krajských riaditeľstiev v etape jej prerokovania a vo vydávaní stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
Znenie ustanovenia § 27 upravuje kompetencie krajského riaditeľstva v konaniach týkajúcich sa navrhovania stavieb a povoľovania stavieb v nadväznosti na pojmológiu zavedenú v Stavebnom zákone. Stavebný zákon taktiež upravuje kompetenciu spočívajúcu v posudzovaní územnoplánovacej dokumentácie vzťahujúcej sa na územia najmenej dvoch okresných riaditeľstiev v etape jej prerokovania a vo vydávaní stanoviska k tejto dokumentácii v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
V intertemporálnych ustanoveniach ministerstvo upravuje konania orgánov štátneho požiarneho dozoru a štátnej správy v tých prípadoch, ak dôvod pre konanie nastal v čase účinnosti zákona č. 314/2001 Z. z. účinného do 31. marca 2025, ale konať je nevyhnutné v čase účinnosti novelizovaného zákona č. 314/2001 Z. z. Ministerstvo v ustanoveniach okrem iného dbá na to, aby vždy bola zaistená autorizácia výstupu vyhotoveného špecialistom požiarnej ochrany a teda do okamihu pokiaľ bude úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR zriadená elektronická autorizačná pečiatka budú špecialisti používať klasickú mechanickú pečiatku na vytváranie jej odtlačkov na svojich výstupoch
K
Slovenský maloobchod rástol, tržby stúpli o viac ako štyri percentá
6. 2. 2023
Celoročné tržby maloobchodu na Slovensku za minulý rok aj po zohľadnení inflácie medziročne vzrástli o 4,3 percenta. Rast vykázalo šesť z deviatich jeho zložiek. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
"Utlmenie pandémie sa v maloobchode prejavilo návratom kupujúcich do špecializovaných predajní. Celoročný výsledok odvetvia potiahol mierny rast tržieb hyper- a supermarketov a dynamickejšie rasty v špecializovanom predaji potravín a tabaku, ako aj v drogériách, predajniach obuvi a textilu," priblížili štatistici.
Ubytovacie zariadenia tržby medziročne zdvojnásobili, ich nominálna hodnota však zostala pod úrovňou roka 2019. Reštaurácie a pohostinstvá napriek inflácii medziročne navýšili tržby o 18 percent.
Medziročný rast tržieb hyper- a supermarketov dosiahol vlani 3,6 percenta, zvýšenie tržieb špecializovaných predajní s ostatným tovarom, kam patria napríklad drogérie, predajne obuvi či textilu predstavovalo 13,7 percenta.
V
Bytovky v Bratislave dostali tvrdú ranu od vlády
3. 2. 2023
Vláda ohrozuje najväčšiu investíciu v hlavnom meste, upozorňovali ešte minulý týždeň HN. Riziko spočívalo vo vysokej dani, ku ktorej sa kabinet chystal. Tieto obavy sa napokon aj naplnili. Dôvodom sú prijaté cenové stropy pre výrobcov elektriny, na ktorých sa dohodla garnitúra na čele s premiérom Eduardom Hegerom v úvode týždňa.
Nová daň zoberie skoro každému výrobcovi elektriny časť zisku a presunie ju do štátnej kasy. Kým k niektorým zdrojom bol štát zhovievavý, ako napríklad pri jadre a podpore dostavby štvrtého bloku Mochoviec, tak iným zoberú podstatne viac. Týka sa to aj bratislavského podniku OLO, ktorý stojí pred hrozbou, že miliónovú investíciu nebudú môcť ďalej financovať.
Podnik to odôvodňuje cenovým stropom, ktorý im spôsobí výrazný škrt cez rozpočet. „Rozhodnutie vlády o cenovom strope na elektrickú energiu vyrobenú zhodnotením odpadu na úrovni 100 eur za megawatthodinu je pre OLO tvrdou a nečakanou ranou,“ hovorí pre HN Zuzana Balková, manažérka externej komunikácie. Elektrinu predanú nad danú sumu štát zdaní 90 percentami.
V
Zmeny ochrannej doby a zákazu výpovede
30. 1. 2023
Zákonník práce upravuje zákaz výpovede v § 64, ktorý je nástrojom ochrany zamestnancov nachádzajúcich sa v takých životných situáciách, v ktorých si vyžadujú zvýšenú právnu ochranu pred skončením pracovného pomeru vo forme výpovede zo strany zamestnávateľa. Pri zákaze výpovede je kľúčovým pojmom ochranná doba a jej plynutie.
Ide o obdobie, počas ktorého zákon zvýhodňuje zamestnanca v konkrétnej životnej situácii a zakazuje zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď, aj keď dochádza k niektorému z výpovedných dôvodov.
Ak by zamestnávateľ počas plynutia ochrannej doby zamestnancovi výpoveď dal, takáto výpoveď by bola neplatná a zamestnanec by sa na súde úspešne domohol neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ochranná doba chráni zamestnanca aj v situácii, kedy zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď a pred uplynutím výpovednej doby zamestnancovi začne z určitého dôvodu plynúť ochranná doba. Výpoveď doručená pred začatím plynutia ochrannej doby je platná, ale pracovný pomer sa v takomto prípade skončí najskôr dňom skončenia ochrannej doby aj napriek tomu, že výpovedná doba by za bežných podmienok uplynula skôr.
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď podľa § 64 ods. 1 písm. d) v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Od 1. novembra 2022 pribudol k osobitne chráneným ženám aj muž na otcovskej dovolenke.
K
Odchod zamestnanca na výkon práce mimo štátu a pracovné podmienky
30. 1. 2023
Zamestnávateľ je povinný pred odchodom zamestnanca na výkon práce do štátu mimo územia Slovenskej republiky poskytnúť zamestnancovi osobitnú písomnú informáciu obsahujúcu ďalšie povinné údaje, ak ich neobsahuje pracovná zmluva.
Medzi tieto údaje patrí mena, v ktorej sa bude vyplácať mzda alebo jej časť, údaj o ďalších plneniach spojených s výkonom práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách, údaj o tom, či je zabezpečená repatriácia (t. j. návrat do vlasti) zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky. Povinnosť poskytnúť tieto údaje nemá zamestnávateľ len vtedy, ak doba výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky nepresiahne štyri po sebe nasledujúce týždne. Naopak, ak sa u zamestnanca mení miesto výkonu práce do iného štátu ako je štát, v ktorom zamestnanec obvykle pracoval, je zamestnávateľ povinný aktualizovať údaje o mene, o ďalších plneniach a o podmienkach repatriácie.
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa môže zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.
V