Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Letná sezóna a pocovidové obdobie prinášajú zisky
13. 6. 2022
Priemerná nominálna mesačná mzda v apríli 2022 medziročne vzrástla vo všetkých desiatich sledovaných činnostiach.
Najvýraznejšie sa zvýšili mzdy v ubytovaní (o 29,7 percenta na 908 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 13,1 percenta na 630 eur). Informoval o tom Štatistický úrad.
Dvojciferný rast miezd bol zaznamenaný aj v stavebníctve (o 11,9 percenta na 896 eur), predaji a oprave motorových vozidiel (o 11,6 percenta na 1 229 eur) a v maloobchode (o 11,3 percenta na 944 eur).
Najnižší rast miezd bol v odvetví, v ktorom sú dlhodobo najvyššie zárobky v krajine, v informačných a komunikačných činnostiach (o štyri percenta na 2 276 eur). V priemysle, kde je zamestnaných najviac ľudí, mzdy oproti aprílu 2021 vzrástli o sedem percent.
Po zohľadnení vysokého rastu spotrebiteľských cien (inflácie) sa reálne mzdy zvýšili len v troch z 10 sledovaných odvetví, najviac v ubytovaní, a to až o 16 percent.
Uvedený rast je reakciou na pokračujúci rozbeh po takmer úplnom pandemickom zastavení služieb, a tiež skutočnosti, že dlhodobo v tomto sektore ekonomiky sú zárobky zo všetkých odvetví najnižšie.
V
Spomalenie v apríli stiahlo do mínusu už aj tržby celého priemyslu
13. 6. 2022
Spomalenie výkonov priemyslu sa v apríli 2022 už prejavilo aj v tržbách, ktoré medziročne poklesli o tri percentá. Medzimesačne sa tržby v priemysle znížili o 1,9 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
Najvýznamnejší vplyv na výsledok mal pokles tržieb vo výrobe dopravných prostriedkov o 14 percent, ďalej zníženie vo výrobe počítačov o 20,3 percenta a v energetike o 5,6 percenta. Pritom výroba elektriny a plynu v marci vykazovala takmer 40-percentný rast tržieb.
Výrazne sa pod záporný vývoj tržieb podpísalo zníženie aj v ťažbe a dobývaní o 33,1 percenta. Medziročný pokles tržieb v apríli 2022 zmiernil rast vo výrobe kovov o 7,3 percenta, výrobe potravín o 16,2 percenta, ako aj vo výrobe produktov z gumy a plastu o 7,4 percenta.
V medzimesačnom porovnaní po očistení od sezónnych vplyvov tržby stúpli len v informačných a komunikačných činnostiach, a to o 1,2 percenta.
V
Strach z nedostatku nás teraz ženie k zeleným zdrojom
10. 6. 2022
Naša spoločnosť v uplynulých mesiacoch čelí raketovému zdražovaniu energií. Odborníci však radi pripomínajú, že slnko a vietor nám faktúru nepošlú. Aj to je tak jedným z dôvodov, prečo na Slovensku ožíva myšlienka intenzívnejšieho využitia ekologických zdrojov.
Pohľad na polia plné veterných turbín za rakúskymi hranicami nám pritom ukazuje, že sa to dá. Pripájanie nových obnoviteľných zdrojov však bolo u nás ešte do vlaňajška.
Od roku 2014 sa do distribučnej sústavy nemohol pripojiť žiadny nový zdroj. „Inštalovaný výkon pre fotovoltické a veterné elektrárne bol 11 rokov zastropovaný na úrovni 534 megawattov,“ uvádza tlačová správa Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy.
V
Priemysel skutočne preverí až rok 2023
6. 6. 2022
Hoci náklady na energie sú už na historických maximách, väčšina podnikov na Slovensku to pocíti až nasledujúci rok. Odborník na energie a energetické audity firiem Michal Kolimár z PPA Power DS sa obáva, že pre mnohé z nich to môže byť likvidačné.
"Priemysel sa musí pustiť do úsporných opatrení už dnes," upozornil Kolimár. Podniky podľa neho ešte nepociťujú dosah zvýšených cien energií v plnej sile, pretože tie sa nakupujú na rok dopredu.
"Energie, ktoré dnes priemysel odoberá, nakúpil ešte v prvej polovici roka 2021, keď boli ceny z dnešného pohľadu nízke. Kondíciu slovenského priemyslu preto skutočne preverí až rok 2023. Terajšie problémy sú len začiatok," očakáva Kolimár.
Ťažkosti budú mať najmä podniky, kde energie tvoria väčšinu prevádzkových nákladov. Kým v prípade automobilového priemyslu je to 10 až 20 percent, oceliarne, chemické závody, sklárne či hlinikárne spotrebujú pri výrobe niekoľkonásobne viac elektriny a súčasné ceny pre nich môžu byť likvidačné.
V