Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Úhrada liekov
1. 7. 2022
Novelou zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia vláda SR realizuje svoju úlohu zlepšiť podmienky na vstup preukázateľne účinných inovatívnych liekov na náš trh.
Novela má za ciele odstrániť rozdielny prístup pacientov k liečbe inovatívnymi liekmi s preukázaným klinickým účinkom; umožniť a podporiť vstup nových liekov na trh; zabezpečiť účelné a efektívne vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia a finančnú stabilitu tohto systému; a podporiť efekt úspory zdrojov verejného zdravotného poistenia spojený so vstupom generických a biologicky podobných liekov na trh.
Súčasná právna úprava má za následok, že väčšina nových inovatívnych liekov je hradená v tzv. výnimkovom režime, v rámci ktorého je rozhodnutie, či daný liek bude alebo nebude uhradený z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, na uvážení zdravotnej poisťovne. Rozhodnutia zdravotných poisťovní o úhrade lieku vo výnimkovom režime sa od prípadu k prípadu medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami líšia. Z uvedeného dôvodu dochádza k markantným rozdielom v prístupe poistencov k liečbe jednotlivými liekmi z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Liek je z prostriedkov verejného zdravotného poistenia bez akýchkoľvek rozdielov štandardne uhrádzaný všetkými zdravotnými poisťovňami, ak je zaradený v zozname kategorizovaných liekov. Cieľom tejto novely preto je podporiť vstup inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov, teda podporiť ich presun z výnimkového režimu do režimu kategorizácie.
Novela podporuje vstup inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov zefektívnením procesu uzatvárania zmlúv o podmienkach úhrady lieku a rozšírením možností, kedy zmluvu o podmienkach úhrady lieku je možné uzatvoriť; modifikáciou mechanizmu výpočtu prahovej hodnoty pre posúdenie nákladovej efektívnosti liekov či modifikáciou mechanizmu určovania podmienenej úhrady.
K
Rastúce úroky posielajú záujem o hypotéky nadol
1. 7. 2022
Správy o raste úrokových sadzieb vo veľkom zmobilizovali Slovákov. Až natoľko, že objem poskytnutých hypoték v marci dosiahol absolútny rekord vyše tri miliardy eur.
Rozdiel je pritom zrejmý pri spätnom pohľade na situáciu pred rokom, keď bolo toto číslo približne o 1,8 miliardy eur nižšie. Napriek tomu, že záujem je stále vysoký, z vrcholu už klesáme nadol a ošiaľ utícha. Ukazujú to aj dáta Národnej banky Slovenska. V máji sme si zobrali nové úvery a refinancovali dokopy „len“ za 2,41 miliardy eur. Aj keď je to opäť nižšia suma ako aprílových 2,44 miliardy, je to stále tretí najvyšší objem hypoték, aký si Slováci kedy zobrali.
V
NBS sa obáva zlyhávania úverov, bankám prikazuje zvýšiť rezervu
27. 6. 2022
V úverovaní patríme k jedným z najrýchlejšie rastúcich v Európe. Súčasné tempo je dvojciferné a v apríli stúplo medziročne o desať percent. V tom istom mesiaci sme si nabrali úvery za viac ako 1,4 miliardy eur. Na porovnanie, keď sa začínala pandémia, bolo to o polovicu menej.
Národná banka Slovenska už vlani upozorňovala, že nás to môže vtiahnuť do problémov, no priestor na zmenu pravidiel vtedy ešte nevidela. Až doteraz. Podľa NBS totiž máme „tendenciu podceňovať riziká spojené so splácaním dlhu“. Zvýši preto proticyklický kapitálový vankúš. Ten si banky vytvárajú pre prípad nárastu objemu nesplácaných úverov. Sektor to bude stáť od budúcoročného augusta o približne 3,6 milióna eur viac.
V
Spoločné nákupy či cenové stropy
24. 6. 2022
Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie začali v Bruseli záverečný druhý deň summitu, ktorý venujú debate o možných opatreniach proti vysokým cenám energie a obmedzeným dodávkam ruského plynu.
Lídri pred summitom navrhovali rôzne recepty od spoločných nákupov plynu po cenové stropy, na konkrétnych spoločných riešeniach sa však zrejme nezhodnú. Konkrétnym výstupom summitu by mal byť súhlas so zavedením eura v Chorvátsku, na ktorom by sa mali šéfovia štátov zhodnúť v úvodnej časti dnešného rokovania.
Európa v súčasnosti zápasí s rekordnou infláciou, ktorú poháňajú obzvlášť vysoké ceny energií súvisiace s ruskou inváziou na Ukrajinu a obmedzovaním dodávok plynu.
Veľká časť krajín EÚ chce hľadať recept v spoločných nákupoch suroviny, o ktorých dnes pri príchode na summit hovoril napríklad belgický premiér Alexander de Croo a podporuje ich aj česká vláda. Európska komisia v súčasnosti pripravuje systém možného fungovania veci, ktorý chce predložiť v najbližšom čase.
V