Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Slováci vymenili uhlie za plyn, teraz robia otočku späť
22. 7. 2022
„Ľudia sú zvyknutí kúriť pevným palivom, elektrina je pre nich drahá a my ich teraz nevieme dostatočne uspokojiť,“ hovorí majiteľka firmy Predaj palív Liptovský Mikuláš Zuzana Zaťková o nedostatku uhlia.
Záujem je podľa nej najväčší za posledné desaťročie. Liptovská spoločnosť roky zásobuje prevažne región, ale tento rok evidujú dopyt z celého Slovenska, ktorý však nevedia vybaviť. Objednávky na pevné palivá majú aj z Poľska.
Podobne ako pri palivovom dreve aj tarify za uhlie sa posúvali smerom hore. „Hnedé uhlie narástlo oproti minulému roku o 80 percent. Čo sa týka ceny koksu alebo eko hrášku, tam je nárast stopercentný,“ vysvetľuje Zaťková. Cena hnedej suroviny sa u predajcov pohybuje okolo 230 eur za tonu.
Čiernej komodity majú firmy nedostatok, preto pre HN viacerí ani nevedeli priblížiť jej ceny. „Mesačne nám chodí jeden alebo dva kamióny, minulý rok to bolo 20,“ poukazuje. Majiteľka vidí za nižším počtom dodávok fakt, že ostatné krajiny prijali obmedzenia. Rusko znížilo export uhlia do Poľska a severný sused...
V
Inflácia na Slovensku je najvyššia za 22 rokov
18. 7. 2022
Inflácia na Slovensku by sa už mohla priblížiť k svojmu vrcholu, hoci jemne zrýchlenie počas najbližších mesiacov sa ešte úplne vylúčiť nedá. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v súvislosti s aktuálnym vývojom spotrebiteľských cien. Podľa Štatistického úradu inflácia v júni zrýchlila na 13,2 percenta, ide tak o najvyššiu hodnotu od júna 2000.
"Vrchol očakávame nateraz v júli. Následne by silný bázicky efekt z druhej polovice minulého roka mal predsa len štatisticky brzdiť ďalšie zrýchľovanie medziročnej inflácie. Zmierňovanie rastu cien však bude najskôr len veľmi pozvoľné, keď ceny budú stále nahor tlačiť vyššie ceny energií, potravín aj ich sekundárne efekty prelievajúce sa do dopytovej inflácie," priblížil ekonóm.
Zrýchľujúca sa inflácia znižuje dopyt po čokoláde
18. 7. 2022
Zmena správania spotrebiteľov viedla firmy k tomu, že začali svoje pôvodné balenia zmenšovať, pričom cenu ponechali rovnakú, čo je jav známy ako shrinkflation. Takýto krok urobila v niektorých prípadoch aj Hershey, ako aj konkurenčná spoločnosť Mondelez.
S rastúcimi cenami a zhoršujúcou sa životnou úrovňou klesá v USA aj Európe dopyt po čokoláde. Naznačujú to najnovšie údaje, ako aj výsledky prieskumu medzi najväčšími výrobcami čokolády. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ako v rozhovore pre Reuters povedala viceprezidentka cukrovinkárskej spoločnosti Hershey Melissa Pooleová, za posledných pár mesiacov klesol objem predaja čokoládových výrobkov tejto firmy o 2 až 3 percentá. Výsledky predaja spoločnosti Hershey pritom signalizujú vývoj aj v prípade ďalších výrobcov čokolády.
V minulom období, keď spotrebiteľov ovplyvňovali opatrenia proti novému koronavírusu, sa predaj čokolády prudko zvýšil, najmä v USA. Domácnosti využívali vládnu podporu a vo veľkom nakupovali. V súčasnosti však výrobcovia čokolády pozorujú zmeny v správaní spotrebiteľov. Namiesto v minulosti bežného nákupu väčších balení kúpia často iba jednu čokoládovú tyčinku.
Predpoveď ohľadom HDP sa nenaplní
15. 7. 2022
Prognóza eurokomisie uvádza rast ekonomiky o 1,5 percenta namiesto 2,3 percenta, ako to predpovedala v máji.
Rast ekonomiky Európskej únie bude v budúcom roku oproti pôvodným odhadom výrazne pomalší, najmä kvôli dopadom ruskej invázie na Ukrajinu.
Vo svojej letnej prognóze to dnes uviedla Európska komisia, podľa ktorej hrubý domáci produkt dvadsaťsedmičky členských krajín vzrastie o 1,5 percenta namiesto 2,3 percenta, ako očakávala v májovej predpovedi.
Komisia zároveň výrazne zvýšila odhadovanú mieru inflácie, ktorú tento rok v priemere očakáva na rekordných 8,3 percenta. Minulý odhad počítal s hodnotou 6,8 percenta.
Podľa exekútívy Únie by sa nič nemalo zmeniť na tohtoročnom raste úniovej ekonomiky, ktorý dosiahne 2,7 percenta - aj vďaka pozitívnym dopadom silného minuloročného oživenia a relatívne nízkej nezamestnanosti.
V