Deficit rozpočtu má budúci rok vzrásť až na 6,44 percenta nášho HDP
14. 10. 2022
Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu z tohtoročných takmer piatich percent. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda.
Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP). V ďalších rokoch by podľa plánu malo schodkové hospodárenie Slovenskej republiky postupne klesnúť na 3,4 percenta HDP v roku 2024 a 2,7 percenta HDP v roku 2025.
Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.
V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Z toho v kapitole ministerstva hospodárstva ide o výdavky v sume 1,4 miliardy eur, v kapitole ministerstva práce 900 miliónov eur, v kapitole všeobecná pokladničná správa 940 miliónov eur. Pre železničné spoločnosti a Slovenskú správu ciest patriace pod ministerstvo dopravy sa rozpočtuje suma 160 miliónov eur.
Ministerstvo financií zároveň navrhuje do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny. Ušetriť sa tým má približne 100 miliónov eur. "Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur," vyčíslil rezort financií.
Už v tomto roku očakáva MF pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 percenta HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP. Tomuto vývoju podľa ministerstva výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.
V
Štátna podpora nájomného bývania
12. 10. 2022
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 327/2022 Z. Z. O niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania bolo schválené 5. Októbra 2022.
Vláda Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 4 a 5 a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) nariaďuje toto nariadenie, ktoré upravuje ďalšie kritéria, ktoré musí spĺňať záujemca, na získanie postavenia nájomcu, upravuje pravidlá prideľovania bytov záujemcom a pravidlá výpočtu a aplikácie maximálnej výšky nájomného.
K
Štátna prémia na stavebné sporenie na rok 2023
12. 10. 2022
Bolo schválené Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 329/2022 Z. z. o výške štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2023.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov ustanovilo, že výška štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2023 je 2,5 % z ročného vkladu, najviac v sume 70 eur.
Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2023.
K
Megabalík na energie
11. 10. 2022
„Rozpočet pomoci ľuďom“. Rozdelenie verejných financií na budúci rok dostalo premiérovo priamo v návrhu zo strany rezortu financií svoj vlastný názov. Ministerstvo to zdôvodňuje výškou naplánovaných transferov. Deficit sa má oproti tohtoročnému očakávaniu na úrovni necelých päť percent HDP zvýšiť na budúci rok na 6,4 percenta.
Vyskakuje v ňom najmä jedna položka. A to 3,5 miliardy eur, ktoré inštitúcia na čele s financmajstrom Igorom Matovičom vyčlenila na boj proti drahým energiám. Návrh stroho hovorí, že ide o „kompenzácie a eliminácie zásahu energetickej krízy pre domácnosti, firemný sektor i verejnú správu“. Bližšie tieto opatrenia v rozhovore v HNtelevízii špecifikoval minister práce Milan Krajniak. Podľa neho štát pri cenách plynu, elektriny a tepla vyplatí dodávateľom rozdiel medzi zastropovanou cenou a ekonomicky oprávnenými nákladmi plus primeraným ziskom.
V