Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Tržby maloobchodu boli medziročne nižšie aj v októbri
5. 12. 2022
V súhrne za 10 mesiacov roka 2022 tržby vo všetkých zložkách vnútorného obchodu vzrástli. V ubytovaní rástli tržby o 81,1 percenta, hodnoty spred pandémie však stále nedosiahli.
Aj v októbri 2022 tržby maloobchodu boli medziročne nižšie, a to o 4,4 percenta. Po dlhom období medziročných prírastkov mali maloobchodné predajne tržby nižšie ako pred rokom už tretí mesiac po sebe.
Pokles tržieb v stálych cenách zaznamenalo až šesť z deviatich zložiek maloobchodu. Informoval o tom Štatistický úrad ŠÚ SR.
S poklesom tržieb bojujú podľa ŠÚ SR druhý mesiac po sebe veľkí hráči v maloobchode, ako sú hyper- a supermarkety, aktuálne mali tržby nižšie o 2,4 percenta.
Predajne pohonných látok majú pol roka tržby medziročne nižšie. Ich nominálna hodnota bola síce výrazne vyššia ako pred rokom, ale po očistení o extrémny rast cien tržby klesli o viac ako päť percent.
V
Domácnostiam sa cena elektriny nezmení
2. 12. 2022
Predstavitelia vlády na brífingu hovoria o cenách energií pre domácnosti. Tlačovú konferenciu sledujte na HNtelevízii. Domácnostiam by sa v budúcom roku mala cena plynu zvýšiť o 15 percent, cena elektriny sa nezmení. O 15 percent by sa mala zvýšiť aj cena tepla. Na štvrtkovej tlačovej konferencii po rokovaní vlády o tom informoval premiér Eduard Heger.
"V roku 2023 zostane cena elektriny stabilná a bez zmeny v porovnaní s rokom 2022," povedal Heger.
Pokiaľ by domácnosti mali platiť cenu elektriny podľa regulovaných cien, nárast by bol podľa premiéra o 380 percent. Pre plyn je nárast namiesto regulačným úradom vyrátaných 225 percent iba 15-percentný.
Priemerné zvýšenie ceny o 15 percent platí podľa premiéra aj pre centrálne zásobovanie teplom. Heger dodal, že ak by štát nezasiahol, domácnosti by v budúcom roku zaplatili za energie o šesť miliárd eur viac.
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) zdôraznil, že zažívame historicky najväčší nárast cien energií na trhoch. Slovensko bude podľa ministra zachovaním tohoročných cien elektriny v rámci Európy jedinečné.
V
Slovensko dováža čoraz viac potravín
21. 11. 2022
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až auguste 2022 bol v objeme 4,36 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2021 bol dovoz výrobkov o 25,7 percenta vyšší.
Saldo zahraničného obchodu Slovenska s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v januári až auguste 2022 pasívne, a to v hodnote –1,286 miliardy eur. Medziročne sa zvýšilo o osem percent. Uviedol to Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Záporné saldo vývozu a dovozu sa podľa neho v medziročnom porovnaní zvýšilo u živočíšnych výrobkov o 57,7 percenta a u tukov a olejov o 252,6 percenta. Medziročné zníženie záporného salda sa zaznamenalo u potravín, nápojov a tabaku o 4,9 percenta. Pri rastlinných výrobkoch bolo v roku 2021 pasívne saldo v objeme -97,3 milióna eur, v roku 2022 bolo saldo v tomto odvetví aktívne v hodnote 49,9 milióna eur.
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až auguste 2022 bol v objeme 4,36 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2021 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 25,7 percenta vyšší. V roku 2022 sa nezaznamenalo zníženie dovozu ani v jednom sledovanom odvetví.
Medziročne bol dovoz vyšší pri živočíšnych výrobkoch o 47,2 percenta, pri rastlinných výrobkoch o 20,7 percenta, v odvetví tukov a olejov o 85,6 percenta a v odvetví potravín, nápojov a tabaku bol dovoz oproti roku 2021 vyšší o 14,4 percenta.
V
Nezamestnanosť je najnižšia od začiatku pandémie
21. 11. 2022
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla na konci októbra 5,90 percenta. Prvýkrát po dva a pol roku tak klesla pod hranicu šiestich percent. V nedeľu o tom informovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Oproti septembru klesla miera nezamestnanosti o 0,16 percentuálneho bodu (p.b.). Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, čo je nový ukazovateľ sledovaný ústredím práce, bol v októbri na úrovni 4,37 percenta.
Počet ľudí bez práce klesal v desiatom mesiaci roka vo všetkých krajoch Slovenska. Najvýraznejšie medzimesačné a medziročné zníženie zaznamenal Bratislavský kraj. Najväčší medzimesačný pokles spomedzi okresov, o 0,86 p.b., evidoval okres Senec, kde sa nezamestnanosť v októbri ustálila na 3,95 percentách.
"Tento mesiac prekonala nezamestnanosť dva podstatné míľniky. Celkovo klesla pod šesť percent a vo všetkých krajoch je už pod desiatimi percentami. Práve vývoj v krajoch bol pre mňa obzvlášť príjemným prekvapením. Vo všetkých nezamestnanosť klesala medzimesačne aj medziročne," zhodnotil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
V