Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Ceny tepla stúpnu priemerne o 112 percent
6. 1. 2023
Pre odberateľov v bytových objektoch sa na základe mimoriadnych opatrení vlády skutočne uplatňované ceny za dodávku tepla zvýšia maximálne o 20 eur za megawatthodinu.
Maximálne regulované ceny tepla pre všetkých odberateľov v systémoch centrálneho zásobovania teplom vzrastú tento rok v priemere o 112 percent. Dôvodom je nárast trhových cien elektriny a palív potrebných na výrobu tepla. Pre odberateľov v bytových objektoch sa na základe mimoriadnych opatrení vlády skutočne uplatňované ceny za dodávku tepla zvýšia maximálne o 20 eur za megawatthodinu. Informoval o tom vo štvrtok hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz.
Priblížil, že počas posledných troch mesiacov úrad dostal 333 cenových návrhov teplárenských spoločností, ktoré požiadali o schválenie ceny pre rok 2023. Úrad do konca roka 2022 vydal 248 rozhodnutí o cenách tepla v systémoch CZT na rok 2023, s asi 73-percentným podielom celkovej dodávky tepla v systémoch CZT v SR. Zvyšných 85 cenových konaní na rok 2023 bude ukončených po splnení príslušných legislatívnych náležitostí.
V
Ministerstvo pripravuje ďalšiu výzvu na pomoc v boji s vysokými cenami energií
6. 1. 2023
Ide o pokračovanie pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, ktorú ministerstvo poskytovalo už počas decembra 2022. Ministerstvo hospodárstva plánuje už počas februára vyhlásiť ďalšiu výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na pokrytie dodatočných nákladov v dôsledku zvýšenia cien plynu a elektriny. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva.
Ide o pokračovanie pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, ktorú ministerstvo poskytovalo už počas decembra 2022.
Oprávneným žiadateľom bude podľa Ministerstva hospodárstva každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť (je poskytovateľom služby alebo predajcom tovaru) bez ohľadu na svoj právny status, veľkosť či spôsob financovania, vrátane samospráv, občianskych združení či domovov sociálnych služieb.
Oprávnené obdobie, ako aj ďalšie parametre možností čerpania spresní rezort hospodárstva v závislosti od vývoja situácie s cenami energií.
V rámci uvedenej výzvy bude v tomto prípade poskytnutá pomoc aj odberateľom elektriny mimo domácnosti s celkovým ročným odberom elektriny za predchádzajúci rok najviac 30.000 kilowatthodín a odberateľom plynu mimo domácnosti s celkovým ročným odberom plynu za predchádzajúci rok najviac 100-tisíc kWh, ktorí splnia podmienky výzvy.
V
Schodok štátneho rozpočtu v minulom roku dosiahol viac ako štyri miliardy eur
2. 1. 2023
Schodok štátneho rozpočtu Slovenska v minulom roku klesol medziročne o 35,5 percenta na 4,52 miliardy eur, informovalo dnes ministerstvo financií. Ide o najnižší rozpočtový deficit od roku 2019, keď krajina ešte nečelila epidémii choroby covid-19. V rokoch 2020 a 2021 sa potom hospodárenie Slovenska výrazne zhoršilo.
Príjmy slovenského rozpočtu vlani oproti predchádzajúcemu roku stúpli viac ako o desatinu. Ešte výraznejšie sa zvýšili výnosy štátu z daní, ktoré tvoria hlavnú časť rozpočtových príjmov. Výdavky štátneho rozpočtu za rok 2021 zaostali o 2,7 percenta.
Príjmy rozpočtu aj výdavky boli v minulom roku nižšie ako predpokladal upravený zákon o štátnom rozpočte. V októbri snemovňa schválila zvýšenie plánovaných príjmov aj výdavkov štátneho rozpočtu zhodne o 1,5 miliardy eur, a to v súvislosti s očakávanými vyššími výnosmi štátu z daní a so zámermi vlády ohľadne kompenzácií vysokej inflácie.
Na tento rok predpokladá zákon o štátnom rozpočte zvýšenie schodku na 8,34 miliardy eur. Dôvodom je okrem iného vytvorenie rezervy 3,5 miliardy eur na kompenzácie vysokých cien energií.
V
Slovenská ekonomika aj po 30 rokoch zaostáva za Českom
27. 12. 2022
Slovenská ekonomika aj po 30 rokoch od rozdelenia Československa zaostáva za výkonom českého hospodárstva. Slovensko však zaznamenalo rýchlejšie tempo približovania sa k priemeru životnej úrovne EÚ, ktoré sa v posledných rokoch však prakticky zastavilo.
V analýze hospodárskeho vývoja Slovenska v období jeho samostatnosti to uviedli analytici bankového domu Slovenská sporiteľňa, ktorá je najväčším peňažným ústavom v krajine a ktorá patrí do rakúskej skupiny Erste Group Bank.
"Slovensko bolo v parite kúpnej sily v 90. rokoch zhruba na polovici úrovne krajín EÚ, teraz sme na približne 80 percentách. Česko začínalo z výrazne vyššej úrovne, pri rozdelení Československa bolo na takmer 80 percent priemeru EÚ a teraz je zhruba na úrovni 90 percent," uviedli ekonómovia banky.
Podľa nich tak Slovensko urobilo väčší pokrok, ktorý nastal hlavne po vstupe do EÚ v roku 2004, a to vďaka novým zahraničným investíciám a zrýchleniu investícií do technológií. V poslednej dekáde Slovensko síce ekonomicky rástlo, avšak už nie tak rýchlo ako EÚ; taktiež Česko podľa ekonómov banky zaznamenalo v tomto období menší pokrok.
V