Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Energetická kríza predraží byty. Zmenu prinesú protikrízové superzelené riešenia
3. 3. 2023
Nový Istropolis v bratislavskom Novom Meste sľubuje viac ekológie. Plánuje využiť fotovoltické panely a zelenú strechu a počíta sa napríklad aj so záložnými batériami. Tieto štandardy okrem iného od developera vyžadovala mestská časť. Nie je to ojedinelý prípad. Zelené technológie sľubujú viaceré novostavby v hlavnom meste. Na prvý pohľad síce pre niekoho znejú futuristicky, no vzhľadom na dosahy energetickej krízy môžu byť v budúcnosti univerzálnou povinnosťou. Brusel sa v reakcii na vojnu na Ukrajine a krízu s energiami chystá sprísniť normy. A to vo vzťahu k novým aj existujúcim budovám.
Ešte v polovici februára prijal Európsky parlament nové opatrenia na zvýšenie miery renovácie s cieľom zníženia spotreby energie a emisií skleníkových plynov. Podľa nich by všetky stavby v Európe mali do roku 2033 na stupnici od A po F dosiahnuť minimálny stupeň energetickej účinnosti D. Do roku 2050 si parlament opatreniami sľubuje, že získa klimaticky neutrálnu Európu. Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na pamiatky a krajiny Únie sa môžu samy rozhodnúť, či z hodnotenia vylúčia aj budov...
B
Koniec fixácií začínajúcich 3-kou. Najväčšia slovenská banka zvýšila úroky pri hypotékach
3. 3. 2023
Najväčšia slovenská banka mení od 1. marca 2023 výšku úrokových sadzieb úverov na bývanie pri všetkých fixáciách. Zmena sa týka len nových úverov, úrokové sadzby už poskytnutých úverov zostávajú, ako si ich klienti zafixovali.
Fixácie začínajúce číslicou 3 tu už od stredy neplatia. Doterajšia jednoročná fixácia sa zvýšila z 3,69 % na 4,19 %. V prípade troch rokov sa sadzba mení z 3,79 tiež na 4,19 %.
S fixáciou nad 4 % už treba počítať aj pri piatich rokoch. Banka ju z 3,89 % zdvihla na 4,29 %.
Vyššie úroky nastavila sporiteľňa aj pri 10-ročnom a 15-ročnom zafixovaní hypotekárneho úveru.
Pri 10-ročnom splácaní úveru stanovila úrok na 4,49 % (predtým 4.29 %). V prípade najvyššej 15-ročnej fixácie banka zvýšila sadzbu o dve desatiny na 4,89 %.
B
Slovensko prekvapivo zastavilo dotácie na zelené energie. No drahá podpora plynu pokračuje
2. 3. 2023
Keď sa v Európe pozeráme na štatistiky využívania obnoviteľných zdrojov a závislosti od ruského plynu, tak Slovensku patria dve nelichotivé pozície. Len 17,4 percenta elektriny sa u nás vyrába pomocou zelených zariadení, pričom priemer v Únii je vyše 21 percent. Naopak, pri závislosti od ruského plynu sme donedávna patrili medzi premiantov. V súčasnej energetickej kríze nás to dobehlo. Aby vláda zaistila ľuďom teplo a svetlo za primerané ceny, dotuje tento rok energie pre domácnosti v prepočte na výkon ekonomiky najviac v Únii. Pomoc zo štátnej kasy má dosiahnuť až okolo 2,5 miliardy eur.
Zmierniť dosahy chcel štát ešte minulý rok tým, že opätovne spustil schému Zelená domácnostiam. Maximálna dotácia na tepelné čerpadlo bola 3 400 eur, na kotly na biomasu 1 500 eur, fotovoltika bola taktiež podporená sumou 1 500 eur a záujemca o dotáciu na slnečné kolektory mal nárok na 1 750 eur...
B
Kompenzácie vysokých cien energií
2. 3. 2023
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v utorok otvorilo dve výzvy na kompenzácie vysokých cien energií. Prvá je pre všetky hospodárske jednotky s vlastným identifikačným číslom organizácie a zmluvou s dodávateľom, druhá je určená pre vybrané subjekty verejnej správy. Na tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. V rámci týchto výziev preplatí MH 80 % nákladov na elektrinu prekračujúcich 199 eur za megawatthodinu (MWh) a 99 eur za MWh plynu.
Prvá výzva je pokračovaním kompenzácií pre firmy, kultúrne inštitúcie, športoviská alebo subjekty spadajúce pod samosprávy či cirkev z decembra minulého roka. MH vtedy preplácalo zvýšené náklady na energie za mesiace augusta a september. Aktuálna výzva zatiaľ platí na prvý štvrťrok a žiadosti je možné podávať do konca júna. O jej ďalšom predĺžení rezort rozhodne podľa vývoja cien energií na trhu. Maximálna suma na kompenzáciu je do výšky 200.000 eur za mesiac, to znamená, že za prvý štvrťrok môže jedna firma dostať až 600.000 eur.
Minister Hirman zdôraznil, že podanie žiadosti o kompenzácie sa oproti minulému roku zjednodušilo. "Napríklad zásadná zmena je v tom, že žiadateľ si už nemusí sám vyplňovať údaje o množstve spotrebovanej energie a cene, pretože tieto údaje si náš systém stiahne automaticky," povedal Hirman. Predíde sa tak niektorým chybám pri vypĺňaní žiadosti a zrýchli sa tak celý proces vybavovania. Od podania žiadosti po odoslaní financií by podľa ministra nemal uplynúť viac ako týždeň...
B