Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Schválenie účtovnej závierky a vysporiadanie výsledku hospodárenia v a.s.
6. 3. 2023
Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný výsledok hospodárenia, ktorým môže byť účtovný zisk, alebo účtovná strata – sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5. O jeho výške a štruktúre tvorby informuje výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie. Hodnota výsledku hospodárenia zistená vo výkaze ziskov a strát musí byť premietnutá aj v súvahe v rámci vlastného imania.
Výsledok hospodárenia bežného obdobia sa k prvému dňu nasledujúceho obdobia pretransformuje na výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Suma vedená na tomto účte je určená k rozdeleniu, v prípade straty k vysporiadaniu podľa pravidiel stanovených zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z.n.p., spoločenskou zmluvou, stanovami firmy, rozhodnutím valného zhromaždenia prípadne iným záväzným predpisom.
V akciovej spoločnosti a spoločnosti s.r.o. rozhoduje o schválení individuálnej účtovnej závierky spoločnosti a o rozdelení zisku vykázaného v individuálnej účtovnej závierke valné zhromaždenie.
Podľa súčasnej právnej úpravy v § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka platí, že akciová spoločnosť a spoločnosť s.r.o. je povinná predložiť účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje.
Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku do lehoty na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok (do 31. 3 kalendárneho roka po roku, za ktorý bola účtovná závierka zostavená), ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra dodatočne, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.
K
Energetická kríza predraží byty. Zmenu prinesú protikrízové superzelené riešenia
3. 3. 2023
Nový Istropolis v bratislavskom Novom Meste sľubuje viac ekológie. Plánuje využiť fotovoltické panely a zelenú strechu a počíta sa napríklad aj so záložnými batériami. Tieto štandardy okrem iného od developera vyžadovala mestská časť. Nie je to ojedinelý prípad. Zelené technológie sľubujú viaceré novostavby v hlavnom meste. Na prvý pohľad síce pre niekoho znejú futuristicky, no vzhľadom na dosahy energetickej krízy môžu byť v budúcnosti univerzálnou povinnosťou. Brusel sa v reakcii na vojnu na Ukrajine a krízu s energiami chystá sprísniť normy. A to vo vzťahu k novým aj existujúcim budovám.
Ešte v polovici februára prijal Európsky parlament nové opatrenia na zvýšenie miery renovácie s cieľom zníženia spotreby energie a emisií skleníkových plynov. Podľa nich by všetky stavby v Európe mali do roku 2033 na stupnici od A po F dosiahnuť minimálny stupeň energetickej účinnosti D. Do roku 2050 si parlament opatreniami sľubuje, že získa klimaticky neutrálnu Európu. Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na pamiatky a krajiny Únie sa môžu samy rozhodnúť, či z hodnotenia vylúčia aj budov...
B
Koniec fixácií začínajúcich 3-kou. Najväčšia slovenská banka zvýšila úroky pri hypotékach
3. 3. 2023
Najväčšia slovenská banka mení od 1. marca 2023 výšku úrokových sadzieb úverov na bývanie pri všetkých fixáciách. Zmena sa týka len nových úverov, úrokové sadzby už poskytnutých úverov zostávajú, ako si ich klienti zafixovali.
Fixácie začínajúce číslicou 3 tu už od stredy neplatia. Doterajšia jednoročná fixácia sa zvýšila z 3,69 % na 4,19 %. V prípade troch rokov sa sadzba mení z 3,79 tiež na 4,19 %.
S fixáciou nad 4 % už treba počítať aj pri piatich rokoch. Banka ju z 3,89 % zdvihla na 4,29 %.
Vyššie úroky nastavila sporiteľňa aj pri 10-ročnom a 15-ročnom zafixovaní hypotekárneho úveru.
Pri 10-ročnom splácaní úveru stanovila úrok na 4,49 % (predtým 4.29 %). V prípade najvyššej 15-ročnej fixácie banka zvýšila sadzbu o dve desatiny na 4,89 %.
B
Slovensko prekvapivo zastavilo dotácie na zelené energie. No drahá podpora plynu pokračuje
2. 3. 2023
Keď sa v Európe pozeráme na štatistiky využívania obnoviteľných zdrojov a závislosti od ruského plynu, tak Slovensku patria dve nelichotivé pozície. Len 17,4 percenta elektriny sa u nás vyrába pomocou zelených zariadení, pričom priemer v Únii je vyše 21 percent. Naopak, pri závislosti od ruského plynu sme donedávna patrili medzi premiantov. V súčasnej energetickej kríze nás to dobehlo. Aby vláda zaistila ľuďom teplo a svetlo za primerané ceny, dotuje tento rok energie pre domácnosti v prepočte na výkon ekonomiky najviac v Únii. Pomoc zo štátnej kasy má dosiahnuť až okolo 2,5 miliardy eur.
Zmierniť dosahy chcel štát ešte minulý rok tým, že opätovne spustil schému Zelená domácnostiam. Maximálna dotácia na tepelné čerpadlo bola 3 400 eur, na kotly na biomasu 1 500 eur, fotovoltika bola taktiež podporená sumou 1 500 eur a záujemca o dotáciu na slnečné kolektory mal nárok na 1 750 eur...
B