Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Splátky hypoték stúpnu
31. 3. 2023
Rekordné tempo všeobecného rastu cien nás sprevádza už viac ako rok. Návrat na hodnoty spred štartu vojny na Ukrajine je zároveň v nedohľadne. Na Slovensku sa vo februári rýchlosť medziročnej inflácie dokonca vrátila na rekordnú úroveň 15,4 percenta. V eurozóne zdražovanie síce spomalilo už štvrtýkrát za sebou na 8,5 percenta, to však neodradilo Európsku centrálnu banku od ďalšieho dvíhania úrokovej sadzby o 50 bázických bodov na súčasných 3,50 percenta.
Jedna zo sfér, ktorá to pocítila, je bývanie. Nový makroekonomický výhľad Národnej banky Slovenska upozornil na to, že bývanie sa stáva vplyvom zvyšujúcich sa úrokových sadzieb čoraz nedostupnejšie a ani pokles cien nehnuteľností v spojení s rastom miezd nedokázal tento efekt vykompenzovať. „Zvyšovanie úrokových sadzieb priamo ovplyvnilo dopyt po nehnuteľnostiach, predchádzalo mu však obdobie nadmerného tlaku na realitnom trhu, snaha kupujúcich využiť nízke úrokové sadzby a snaha o refinancovanie hypoték. Preto je aj prepad aktivity na finančnom trhu v prípade hypoték taký výrazný,“ priblížil analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Martin Lazík....
J
Zákony zasahujúce do podnikania budú účinné iba k januáru alebo júlu, rozhodli poslanci
31. 3. 2023
Právne predpisy, ktoré majú vplyv na podnikateľské prostredie, budú účinné len od 1. januára alebo 1. júla príslušného kalendárneho roka. Vyplýva to z novely zákona o tvorbe právnych predpisov. Toto pravidlo bude mať aj niekoľko výnimiek.
Zámer zmeniť legislatívu tak, aby zákony s vplyvom na podnikanie boli prijímané v dostatočnom predstihu a aby boli účinné vždy k začiatku roka, mala vláda uvedený už v programovom vyhlásení. "Cieľom návrhu zákona je skvalitniť tvorbu práva a zapracovať túto požiadavku vyplývajúcu z programového vyhlásenia vlády," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.
Pravidlo sa nebude vzťahovať na návrhy v skrátenom legislatívnom konaní. Takisto na požiadavky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie alebo z povahy legislatívneho návrhu.
Ide napríklad o návrh zmeny ústavy alebo ústavného zákona, ktorý je nutné napríklad počas pandémie schváliť k inému dátumu, alebo ak ide o návrh zákona vráteného prezidentom, ktorý bol predtým prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Ďalšou výnimkou sú zákony, pri ktorých sa na inom dni nadobudnutia účinnosti dohodne tripartita, pričom legislatívny návrh musí mať pozitívne sociálne vplyvy alebo pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu...
J
Ekonomika by mala tento aj budúci rok rásť, inflácia by mala klesať
29. 3. 2023
Slovenská ekonomika by mala tento aj budúci rok rásť, inflácia by mala klesať. Hrubý domáci produkt (HDP) by roku 2023 mal dosiahnuť úroveň 1,3 %, budúci rok 3,2 % a v roku 2025 úroveň 3 %.
Spotrebiteľské ceny by tento rok mali dosiahnuť hodnotu 10,5 %, budúci rok 6,7 % a v roku 2025 úroveň 4,8 %. Uviedli to na tlačovej konferencii pri prezentácii tzv. jarnej prognózy...
J
Trh ukázal prvý signál o spomalení zdražovania, a to aj pri potravinách
29. 3. 2023
Zdražovanie je od vypuknutia vojny na Ukrajine na Slovensku top téma. Rast cien vyvrcholil naposledy vo februári tohto roka, keď inflácia dosiahla 15,4 percenta. Štatistický úrad zároveň informoval, že mieru zdražovania nákladov na bývanie bude po celý rok 2023 ovplyvňovať tiež januárová úprava cien energií, najmä tepla a plynu, ktoré však boli utlmené výraznou pomocou od štátu. Na druhej strane, energie pre podnikateľov na voľnom trhu už zlacneli. A to sa začína prejavovať na cenách ich výrobkov.
Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh boli vo februári 2023 medziročne vyššie o 27,9 percenta a medzimesačne stúpli o 8,6 perc...
J