Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Rodinné stavebné sporenie
13. 7. 2023
V podmienkach Slovenskej republiky v súčasnosti najmä pre mladé manželské páry a mladé rodiny v dôsledku vysokých cien nehnuteľností a vysokých úrokoch na hypotekárnych úveroch klesá dostupnosť bývania, pričom nedostupnosť vlastného bývania býva pre mladých ľudí často dôvodom odkladať založenie rodiny.
Novela zákona zavádza definíciu domácnosti, ktorú tvoria manžel a manželka a ich deti. Zvýhodnenie takýchto rodín spočíva v zohľadnení príjmu celej rodiny t. j. všetkých stavebných sporiteľov v takejto rodine, ktorí vyhlásili svoje zmluvy s nárokom na štátnu prémiu.
Zároveň sa pri manželoch zdvojnásobuje hranica priemerného mesačného príjmu určeného zákonom pre plnoletého sporiteľa a za každé maloleté dieťa sa zvyšuje o 0,65-násobok priemernej mzdy. Zavádza sa tiež zmena, aby na získanie štátnej prémie pre rodiny postačovalo nasporiť najmenej 50 % sumy potrebnej na „štandardnú štátnu prémiu“, čo zabezpečí získanie prémie aj pre rodiny s nižším príjmom a malými deťmi. Pre rodiny sa takisto zavádza výhoda 50 % zľavy z úhrady poplatkov, náhrady nákladov alebo inej odplaty za vedenie účtu stavebného sporenia počas prvého roka od dňa poskytnutia štátnej prémie.
K
Zmeny v obchodnom registri
13. 7. 2023
Cieľom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, je odbúrať povinnosť evidencie druhu a čísla dokladu totožnosti u konečných užívateľoch výhod v obchodnom registri a v registri mimovládnych organizácií.
Podľa platnej právnej úpravy sa vyžaduje zapisovať do uvedených registrov údaje o druhu a čísle dokladu totožnosti. Táto právna úprava bola zavedená zákonom č. 52/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Faktom však je, že ani z AML smerníc ani z iných záväzkov Slovenskej republiky nie je možné odvodiť požiadavku na evidenciu údajov o druhu a čísle dokladov totožnosti o konečných užívateľoch výhod v príslušných registroch. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že evidencia druhu a čísla dokladu totožnosti je problematická aj s ohľadom na situácie, kedy dochádza k vydaniu nového dokladu totožnosti, čo núti zapísané osoby aktualizovať údaje zapísané v dotknutých registroch, a teda ide o zbytočnú administratívnu záťaž. Uvedené platí o to viac, že nedávne zneplatnenie certifikátov v občianskych preukazoch slúžiacich na vyhotovovanie elektronického podpisu viedlo k hromadným výmenám občianskych preukazov, čo následne spôsobuje hromadné zmenové konania najmä vo vzťahu k podnikateľom zapísaným do obchodného registra. Pôvodným zámerom zavedenie tejto evidencie bolo dosiahnutie stavu jednoznačnej identifikácie fyzickej osoby, ktorá je konečným užívateľom výhod. Na dosiahnutie tohto zámeru však plne postačuje rodné číslo ako jednoznačný identifikátor fyzickej osoby. Berúc do úvahy skutočnosť, že konečnými užívateľmi výhod nie sú len a výlučne občania Slovenskej republiky, tak nie je namieste rezignovať na evidenciu druhu a čísla dokladu totožnosti úplne, pretože v prípade cudzincov títo častokrát nedisponujú rodným číslom či obdobným jednoznačným identifikátorom. Z tohto dôvodu sa preto podľa právnej úpravy bude vyžadovať evidencia druhu a čísla dokladu totožnosti len v prípade osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky. Predkladateľ považuje zvolené riešenie za dostatočne vyvážené z hľadiska jeho praktických dopadov.
Na účely dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa bola potrebná novelizácia zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K
Najväčšie zdražovanie v rámci eurozóny je momentálne na Slovensku
11. 7. 2023
Paradoxne, za súčasnou najvyššou infláciou je aj pomoc štátu v prípade drahých energií.
Slovensku pripadlo v najnovšom hodnotení vývoja spotrebiteľských cien nelichotivé posledné miesto v rámci eurozóny. Spomedzi krajín platiacich eurom tak u nás zažívame najväčšie zdražovanie.
Miera inflácie (HICP) na Slovensku dosiahla podľa Eurostatu v júni 11,3 percenta, pričom priemer za eurozónu predstavoval 5,5 percenta. Predbehli sme dokonca aj Estónsko, ktoré ešte donedávna malo infláciu nad úrovňou 20 percent.
Aktuality.sk analyzovali tento stav s odborníkmi. Prečo momentálne máme na Slovensku najvyšší rast cien spomedzi krajín eurozóny?...
B
Štátna podpora inovácií a nových technológií je riešením nesprávneho problému
11. 7. 2023
Produktivita sa stala synonymom technologického pokroku, výskumu a vývoja. Najnovšie poznatky ukazujú, že takéto vnímanie je chybné.
Dani Rodrik je profesor medzinárodnej politickej ekonómie na Harvardovej univerzite.
Ekonómovia už dlho tvrdia, že produktivita je základom prosperity. Jediný spôsob, ako môže krajina trvalo zvýšiť svoju životnú úroveň, je produkovať viac tovaru a služieb z menšieho množstva zdrojov. Od priemyselnej revolúcie sa to dosahuje prostredníctvom inovácií, a preto sa produktivita v povedomí verejnosti stala synonymom technologického pokroku, výskumu a vývoja...
B