Finančná kontrola a audit po novom
15. 2. 2022
Novela zákona o finančnej kontrole a audite bude mať pozitívny dosah na zníženie administratívnej záťaže pri čerpaní prostriedkov Európskej únie.
Novela zákona vytvára právny základ na overovanie poskytnutia verejných financií administratívnou finančnou kontrolou len s tými skutočnosťami, ktoré budú určené na základe písomnej analýzy rizík. Uvedená úprava sa zavádza najmä pre účely výkonu finančnej kontroly v oblasti implementácie fondov EÚ. Takýmto prístupom sa zefektívni proces výkonu administratívnej finančnej kontroly, nakoľko sa zníži administratívna záťaž zamestnancov orgánov verejnej správy vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu. Zefektívnenie výkonu finančnej kontroly zabezpečí aj možnosť podpisovať v odôvodnených prípadoch návrh správy alebo návrh čiastkovej správy a správu alebo čiastkovú správu z administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste len jedným zo zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorý vykonal finančnú kontrolu. Podľa súčasnej právnej úpravy sú potrebné podpisy všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorí dané kontroly vykonali.
Cieľom novely zákona bolo taktiež upraviť možnosť externalizácie výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Právnou úpravou sa umožní vykonávať administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste iným orgánom verejnej správy, ak tak ustanovia osobitné predpisy. Zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu.
K
Občiansky zákonník – rozsiahla novela zákona
30. 1. 2020
Potreba prijatia novely Občianskeho zákonníka, ktorá nadobúda účinnosť 1. 12. 2019, vychádza z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2018 (PL. ÚS 10/2016-53), ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 25/2019 Z. z. Strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode (ujme) na zdraví. V zmysle ustanovenia § 446 (v znení účinnom do 30. januára 2019) a nasledujúcich sa táto strata uhrádza, pokiaľ nie je uhradená nemocenskými dávkami a invalidným, resp. čiastočne invalidným dôchodkom podľa predpisov o sociálnom poistení. Strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom vo forme opakujúcich sa peňažných plnení v závislosti od priemerného zárobku poškodeného pred poškodením na zdraví. Podľa danej právnej úpravy sa poškodenému namiesto náhrady škody má poskytnúť náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa posudzuje a určuje rovnako ako úrazový príplatok, príp. úrazová renta podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čo je spravidla nižšia suma ako tá, ktorú predstavuje skutočná majetková strata poškodeného, ku ktorej došlo v dôsledku jeho pracovnej neschopnosti, príp. v období po jej skončení. Tým, že Občiansky zákonník zaviedol právnu úpravu, v zmysle ktorej sa nárok poškodeného na náhradu straty na zárobku posudzuje podľa zákona o sociálnom poistení, obmedzil mu legislatívne subjektívne právo domáhať sa skutočnej náhrady za stratu na zárobku. Z poškodeného sa v takomto prípade stáva fiktívny poistený, keďže namiesto náhrady škody môže od škodcu požadovať len fiktívnu úrazovú dávku, ako keby bol úrazovo poistený, hoci za škodu mu zodpovedá konkrétny subjekt v rámci občianskoprávneho záväzkového vzťahu a stratu na majetku je schopný presne vyčísliť. Dokonca ani v prípade škody spôsobenej úmyselne, príp. hrubou nedbanlivosťou poškodený nemôže od škodcu požadovať viac ako poškodený v pracovnom pomere od Sociálnej poisťovne. Takáto úprava nie je súladná s obdobnými právnymi úpravami v ostatných členských štátoch Európskej únie a vzhľadom k tomu, že úrazové dávky predstavujú podstatne redukované odškodnenie, ktoré sa riadi princípmi verejného poistenia, popiera základný princíp súkromného práva, v zmysle ktorého sa má poškodenému nahradiť skutočná majetková škoda, ktorú utrpí v dôsledku škodovej udalosti.
Súbor opatrení v zákone o sudcoch
28. 1. 2020
Novela zákona predstavuje súbor opatrení, ktorými sa má zabrániť aktívnemu vykonávaniu funkcií sudcov, u ktorých existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva a prokurátorov, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť prokuratúry a dobrá povesť prokuratúry.
O návrhu predsedu súdnej rady, ministra spravodlivosti alebo predsedu najvyššieho súdu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, z uvedeného nového dôvodu, bude rozhodovať Súdna rada Slovenskej republiky ako ústavný orgánu sudcovskej legitimity a správy súdnictva. Pri prokurátoroch bude o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora rozhodovať generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov alebo, v prípade konania bez návrhu, s jej predchádzajúcim súhlasom.
Tak pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu ako aj pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora sa ustanovila doba pozastavenia, kým nepominú dôvody, avšak najviac na šesť mesiacov s možnosťou jeho predlženia o ďalších najviac šesť mesiacov.
Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov
28. 1. 2020
V rámci problémov aplikačnej praxe zákon procesne nastavoval mechanizmus v prípade, ak vlastník pozemku nemôže užívať pozemok, ktorý nadobudol za svoj vlastný pozemok titulom náhrady v rámci konania o pozemkových úpravách.
V prípade obvyklej výšky nájomného novela zákona umožňuje okresnému úradu zverejniť predbežné výsledky obvyklej výšky nájomného s možnosťou poskytnuté údaje (ak dôjde k prípadným nezrovnalostiam) ešte pred konečným dátumom ich zverejnia prešetriť. Zároveň dochádza k úprave vymedzenia účastníkov konania o vzniku podnájomného vzťahu pri prevode alebo prechode vlastníctva k pozemkom. S poukazom na ďalšie zmeny v snahe predísť nejasnému výkladu z praxe dochádza k úprave ustanovenia, ktoré jednoznačnejšie špecifikuje, v ktorých prípadoch je nájomca povinný poskytnúť údaje z evidencie Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Ďalšou dôležitou zmenou je úprava týkajúca sa registrácie vinohradov, vyrovnania vlastníkov trvalých porastov a pozemkov, na ktorých sa tieto trvalé porasty nachádzajú.
Slovensko vstupuje do tohto roku s rastom pod dve percentá
27. 1. 2020
Spomalenie hospodárstva sa zatiaľ výraznejšie neprejavuje na trhu práce. Slovenské hospodárstvo by v úvode tohto roka malo rásť menej ako dvojpercentným tempom. Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej by mal rast hrubého domáceho produktu v prvom kvartáli dosiahnuť 1,9 percenta. Za celý predchádzajúci rok 2019 pritom podľa aktuálnych prognóz rady slovenská ekonomika rástla 2,3-percentným tempom, čo je o 0,1 percentuálneho bodu pomalší rast, ako predpokladal výbor pre makroekonomické prognózy.
"Medziročný rast hrubého domáceho produktu za posledné dva štvrťroky skončil mierne horšie, ako prognóza výboru pre makroekonomické prognózy. V dátach sa aktuálne neobjavujú výrazné signály pre zrýchlenie či spomalenie," konštatuje rozpočtová rada vo svojej januárovej krátkodobej prognóze ekonomiky. Od pôvodných predpokladov z jesene minulého roka sa však podľa nej výraznejšie odkláňa najmä vývoz, ktorý bude pravdepodobne medziročne horší aj na začiatku roka 2020.
Spomalenie hospodárstva sa však zatiaľ výraznejšie neprejavuje na trhu práce. "V decembri 2019 sa zastavil prísun cudzincov na trh práce, očakávania vývoja zamestnanosti sú zo strany domácností, ako i firiem výrazne pesimistickejšie než pred rokom, ale pokles zamestnanosti v priemysle je tlmený službami," uvádza rozpočtová rada. V raste pritom pokračujú aj mzdy a nezamestnanosť sa drží na historických minimách.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)