Zmeny pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry
31. 3. 2025
Novelizuje sa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov tak, aby prokurátorom za podmienok ustanovených zákonom vznikol nárok na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok. Ide o právnu úpravu reagujúcu na platné znenie, podľa ktorého výsluhový dôchodok prokurátora ustanoví osobitný zákon.
S cieľom zabrániť roztrieštenosti právnej úpravy vzťahujúcej sa na sociálne zabezpečenie prokurátorov sa vypustí ustanovenie § 137a zo zákona č. 154/2001 Z. z. a túto blanketovú normu nahradí právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného do právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. Podľa § 125 ods. 1 prokurátorovi patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu v prípade, ak ho generálny prokurátor odvolá z funkcie zo zdravotných dôvodov, ktoré mu bránia vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako jeden rok. Takéto odchodné nepatrí prokurátorovi, ktorému patrí odchodné podľa § 125 ods. 2. Podľa § 125 ods. 2 prokurátorovi patrí odchodné v prípade, ak mu zanikol služobný pomer prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, pri odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov alebo pri prerušení výkonu funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5. V takom prípade patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.
K
Firmy zníženie zaťaženia vítajú, majú však výhrady
16. 9. 2019
Od budúceho roka budú niektorí podnikatelia možno platiť nižšie dane. Návrh poslancov strany SNS na zníženie dane z príjmu pre podnikateľov, ktorý koncom minulého roka avizoval predseda parlamentu Andrej Danko, totiž budú už čoskoro definitívne schvaľovať poslanci Národnej rady.
Opatrenie má znížiť daňové zaťaženie z 21 na 15 percent pre firmy s obratom do stotisíc eur. Zástupcovia podnikateľov však upozorňujú, že zákon má medzery a je nespravodlivý. Zákon je súčasťou sociálneho balíčka, ktorý predstavila koalícia a aktuálne je v druhom čítaní v parlamente. Predseda SNS Andrej Danko pôvodne plánoval znížiť daň všetkým firmám, nakoniec však pôjde iba o spoločnosti, ktorých ročný obrat nepresiahne stotisíc. Tie by mali mať od budúceho roka 15-percentnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb. Rovnako budú zdanení aj živnostníci, ak ich obrat nedosiahne spomínanú hranicu.
Správne poplatky po novom
9. 9. 2019
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, bola schválená 25. 6. 2019 a účinnosť nadobudla 1. 9. 2019.
Novela zákona má za cieľ podporiť vytváranie tradičných foriem rodiny a uľahčiť finančnú situáciu manželov, a to oslobodením od správnych poplatkov za úkony alebo konania podliehajúce poplatkovej povinnosti podľa zákona o správnych poplatkoch, ale i súdneho poplatku podľa zákona o súdnych poplatkoch (zápis zmien do obchodného registra), ktoré bezprostredne súvisia s uzatvorením manželstva a následne zmenou priezviska jedného z manželov v dôsledku uzatvorenia manželstva.
Jedná sa o bezplatné vydanie všetkých druhov dokladov, o vydanie ktorých osoby požiadajú v dôsledku zmeny priezviska po uzavretí manželstva a tiež o zápis zmeny v obchodnom registri z tohto istého dôvodu.
Slovensko je pri výbere DPH medzi najhoršími v Únii
6. 9. 2019
Medzera vo výbere DPH na Slovensku dosiahla v roku 2017 až 23 percent. Slovensko malo podľa Európskej komisie v roku 2017 stále piaty najhorší výber dane z pridanej hodnoty (DPH) spomedzi všetkých 28 krajín Európskej únie. Podľa zverejnenej štúdie totiž medzera vo výbere DPH na Slovensku dosiahla v roku 2017 až 23 %. Horšie na tom boli iba štyri krajiny, a to Taliansko, Litva, Grécko a Rumunsko. V peňažnom vyjadrení tak medzera vo výbere tejto dane na Slovensku dosiahla až takmer 1,8 miliardy eur.
Brusel však Slovensko pochválil, že oproti predchádzajúcemu roku medzeru na DPH dokázalo znížiť. Hoci miernejšie, ako napríklad lídri z Malty, Poľska či Cypru, ktorí znížili medziročne medzeru až o sedem, o šesť, resp. o štyri percentuálneho body. „Sedem členských štátov, konkrétne Slovensko, Slovinsko, Taliansko, Luxembursko, Portugalsko, Česko a Francúzsko taktiež poriadne zabrali a znížili svoj výpadok príjmov z DPH o viac ako dva percentuálne body,“ uviedla v správe Európska komisia. Celkovo pritom podľa štúdie Európskej komisie prišli krajiny Európskej únie v roku 2017 na príjmoch z DPH až o 137 miliárd eur. Tento rozdiel medzi očakávanými príjmami z DPH a ich skutočne vybranou sumou sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne znížil, no stále je podľa Bruselu veľmi vysoký. Takýto značný výpadok príjmov z DPH tak podľa komisie opäť poukazuje na nutnosť komplexnej reformy pravidiel Európskej únie v oblasti DPH, ktorú komisia navrhla v roku 2017. Komisia tvrdí, že pre zabránenie podvodom s DPH a zavedenie funkčných pravidiel v prospech poctivých podnikov a obchodníkov je nepostrádateľná aj užšia spolupráca medzi členskými štátmi „Ak chceme dosiahnuť výraznejší pokrok, musíme pristúpiť k dôkladnej reforme systému DPH, ktorá by ho zocelila voči podvodom. Naše návrhy na zavedenie konečného systému DPH nakloneného podnikom sú stále na stole. Členské štáty si nemôžu dovoliť prizerať sa so založenými rukami, ako sa strácajú miliardy kvôli nelegálnym kolotočovým podvodom s DPH a vinou nesúladu v systéme,“ vyhlásil eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti
4. 9. 2019
Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť sa musí uskutočňovať v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici o uznávaní odborných kvalifikácií v platnom znení.
V prílohe smernice je ako doklad o formálnej kvalifikácii sestier pre Slovenskú republiku uvedený okrem vysokoškolských diplomov v študijnom odbore ošetrovateľstvo aj diplom o získaní vyššieho odborného vzdelania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra na strednej zdravotníckej škole.
Od schválenia smernice a jej prijatia v Slovenskej republike sa sestry primárne vzdelávajú na vysokých školách a univerzitách. Stredné zdravotnícke školy etablovali vzdelávanie v študijnom odbore zdravotnícky asistent a zaznamenali zníženie záujmu mladých ľudí o štúdium zdravotníckych odborov.
Cieľom novely zákona a poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, schválenej 25. 6. 2019, je optimalizácia postavenia stredných zdravotníckych škôl, ktoré nemajú v mieste pôsobenia fakultnú nemocnicu s tými strednými zdravotníckymi školami, v ktorých mieste pôsobenia sa fakultná nemocnica nachádza. Takto dosiahnutý stav by prispel k podpore geografického rozloženia odborného vzdelávania na stredných zdravotníckych školách na Slovensku, nárastu záujmu a počtu uchádzačov o štúdium, teda aj počtu personálu v praxi a tiež k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre občanov.