Zmeny pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry
31. 3. 2025
Novelizuje sa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov tak, aby prokurátorom za podmienok ustanovených zákonom vznikol nárok na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok. Ide o právnu úpravu reagujúcu na platné znenie, podľa ktorého výsluhový dôchodok prokurátora ustanoví osobitný zákon.
S cieľom zabrániť roztrieštenosti právnej úpravy vzťahujúcej sa na sociálne zabezpečenie prokurátorov sa vypustí ustanovenie § 137a zo zákona č. 154/2001 Z. z. a túto blanketovú normu nahradí právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného do právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. Podľa § 125 ods. 1 prokurátorovi patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu v prípade, ak ho generálny prokurátor odvolá z funkcie zo zdravotných dôvodov, ktoré mu bránia vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako jeden rok. Takéto odchodné nepatrí prokurátorovi, ktorému patrí odchodné podľa § 125 ods. 2. Podľa § 125 ods. 2 prokurátorovi patrí odchodné v prípade, ak mu zanikol služobný pomer prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, pri odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov alebo pri prerušení výkonu funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5. V takom prípade patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.
K
Nemocnice si vypýtali peniaze na zvyšovanie platov
6. 2. 2020
Lekári a zdravotné sestry si od januára tohto roka našli na výplatnej páske o desiatky až stovky eur navyše. Len základný plat im stúpol zhruba o 6,2 percenta. Kým pre zdravotníkov je to plus, ich zamestnávatelia majú diery v rozpočtoch. Na to, aby nemocnice na Slovensku dokázali pokryť nárast miezd, potrebujú dodatočných 144 miliónov eur.
Ako prvé dostali prísľub dofinancovania súkromné zariadenia združené v Asociácii nemocníc Slovenska. S ministerstvom zdravotníctva a poisťovňami si teraz vyrokovali 56 miliónov eur. Zvyšok balíka, ktorý pôjde z rezervy štátu, pripadne univerzitným a fakultným nemocniciam. Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová potvrdila, že vyrokované peniaze sú kryté rozpočtom na tento rok. „Je zároveň na manažmentoch nemocníc, aby s verejnými peniazmi zodpovedne hospodárili,“ dodala Eliášová.
Štátny fond rozvoja bývania
5. 2. 2020
Novela zákona reaguje na skúsenosti s poskytovaním podpory na obstaranie bývania podľa zákona č. 150/2013 Z. z., najmä na skúsenosti a podnety z praxe v reakcii na zmeny zákona.
Cieľom novely zákona je rozšíriť okruh osôb, ktoré môžu požiadať o podporu na obstaranie bývania, a to predovšetkým s ohľadom na mladomanželov a mladé rodiny.
Podľa predchádzajúceho znenia zákona sa za špecifický druh žiadateľa o poskytnutie podpory so zvýhodnenými podmienkami považovali mladomanželia, ktorými boli manželia do 35 rokov, ak uzavreli manželstvo najviac 12 mesiacov, teda 1 rok pred podaním žiadosti. Novelou zákona sa táto skupina rozširuje na manželov do 35 rokov, ktorí uzavreli manželstvo aj skôr, najviac však 36 mesiacov (teda 3 roky) pred podaním žiadosti.
Zmena Trestného zákona po zmene náhradného výživného
3. 2. 2020
Skrátením podmienky trvania exekučného konania na vymoženie pohľadávky na výživnom z troch mesiacov na dva mesiace od podania návrhu na vykonanie exekúcie sa zabezpečí včasnejšie poskytnutie náhradného výživného, ktoré bude riešiť aktuálnu potrebu finančných prostriedkov na dieťa.
V tejto súvislosti sa vstupuje aj do Trestného zákona, kde sa sprísňuje skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy. Cieľom novela zákona je taktiež zmena v povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné v prípade vymoženia výživného prostredníctvom exekútora. Predtým mala túto povinnosť oprávnená osoba. Novelou zákona sa oprávnená osoba v prípade vymoženia výživného exekútorom od tejto povinnosti odbremenila. Vrátenie preddavkovo poskytnutého náhradného výživného už vykonáva priamo exekútor z vymoženej sumy výživného na základe informácií, ktoré si budú zo zákona príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a exekútor vymieňať. Povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou však zostala nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe.
Náhrada škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním
30. 1. 2020
Hlavným zámerom úpravy Občianskeho zákonníka od 1. 12. 2019 je zosúladenie právnej úpravy náhrady škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Právna úprava spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku sa výrazne odkláňa od všeobecne uplatňovanej zásady úpravy zodpovednosti za škodu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a tým pádom neumožňuje poškodenému, ktorému vznikla škoda na zdraví a s tým súvisiaca strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ale aj po jej skončení, domôcť sa náhrady škody v takom rozsahu, v akom mu skutočne vznikla. V záujme poskytnutia ochrany základnému právu vlastniť majetok je cieľom novely zákona zabezpečiť dorovnanie príjmu poškodeného do sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody. Právna úprava ale nezakladá ďalší druh nároku voči zamestnávateľovi, ktorý by presahoval rámec náhrad za stratu na zárobku počas práceneschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania v pracovno-právnych vzťahoch. Prioritným účelom odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania nie je plná kompenzácia vzniknutej ujmy, ale ide o realizáciu povinnosti štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej takouto sociálnou udalosťou prostriedky potrebné pre jej ďalší život. V týchto prípadoch ide o primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a nie o odškodnenie presne kvalifikovanej, protiprávnym konaním spôsobenej majetkovej škody poškodeného spadajúcej do sféry základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.