Zmeny pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry
31. 3. 2025
Novelizuje sa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov tak, aby prokurátorom za podmienok ustanovených zákonom vznikol nárok na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok. Ide o právnu úpravu reagujúcu na platné znenie, podľa ktorého výsluhový dôchodok prokurátora ustanoví osobitný zákon.
S cieľom zabrániť roztrieštenosti právnej úpravy vzťahujúcej sa na sociálne zabezpečenie prokurátorov sa vypustí ustanovenie § 137a zo zákona č. 154/2001 Z. z. a túto blanketovú normu nahradí právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného do právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. Podľa § 125 ods. 1 prokurátorovi patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu v prípade, ak ho generálny prokurátor odvolá z funkcie zo zdravotných dôvodov, ktoré mu bránia vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako jeden rok. Takéto odchodné nepatrí prokurátorovi, ktorému patrí odchodné podľa § 125 ods. 2. Podľa § 125 ods. 2 prokurátorovi patrí odchodné v prípade, ak mu zanikol služobný pomer prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, pri odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov alebo pri prerušení výkonu funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5. V takom prípade patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.
K
Životné minimum by malo od júla narásť
1. 6. 2020
Sumy životného minima by sa mali od júla 2020 zvýšiť o 2,2 percenta. Informovalo o tom oddelenie komunikácie Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Štatistický úrad SR poskytol Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR zákonom určené dva indexy, ktorých porovnaním sa rozhoduje o miere zvýšenia životného minima vždy k 1. júlu.
Podľa najnovších výpočtov ŠÚ SR životné náklady na život nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli tohto roka medziročne o 2,2 percenta. Súčasne čisté príjmy na osobu vo všetkých domácnostiach na Slovensku boli v prvom štvrťroku 2020 o 5,3 percenta vyššie ako pred rokom. "Podľa zákonných pravidiel sa na prepočet životného minima z oboch indexov a z nich vytvorených koeficientov použije ten, ktorý je nižší. Tento rok je to index zohľadňujúci infláciu, teda aprílovú medziročnú infláciu v 25 percenta domácnostiach s najnižšími príjmami v SR, čo bola hodnota 2,2 percenta," spresnil predseda ŠÚ SR Alexander Ballek. Následne MPSVR SR pripraví úpravu konkrétnych súm životného minima od 1. júla 2020 a vydá potrebné opatrenie. Úprava by mala zvýšiť hodnotu životného minima približne o 4,62 eura za mesiac pre plnoletú dospelú osobu.
Splátky si odsunulo až 150-tisíc ľudí
29. 5. 2020
Po veľkonočných sviatkoch nastal obrovský nápor žiadostí o pomoc s dlžobami.
Najprv svet nakazil koronavírus, potom sa pozatvárali ekonomiky. Na Slovensku to znamenalo stratu príjmov pre masu ľudí. Aj preto sa zhruba 150-tisíc osôb v uplynulých dva o pol mesiacoch obrátilo na svoju banku, aby im odložila splátky. Zvýšil sa aj počet žiadostí od firiem. Tých však bolo výrazne menej, zhruba osemtisíc. Vyplýva to z údajov, ktoré HN poskytla Slovenská banková asociácia.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez uznanej odbornej kvalifikácie
25. 5. 2020
Právna úprava zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve umožňuje počas krízovej situácie vykonávanie dočasnej odbornej stáže občanom z tretích štátov po uznaní dokladu o vzdelaní, ktorí nemajú uznanú odbornú kvalifikáciu.
Táto úprava umožní poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti v prípade potreby posilniť rady zamestnancov tak, aby mohol kontinuálne a plnohodnotne poskytovať zdravotnú starostlivosť aj v prípade, ak by počet hospitalizovaných pacientov radikálne stúpol. Tiež sa upravili niektoré aspekty vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Právna úprava reaguje na aktuálne spoločenské dianie v čase krízovej situácie, kedy vzdelávacie ustanovizne možno nebudú schopné zabezpečiť plynulý proces ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, pričom novela zákona sa nevzťahuje na absolvovanie špecializačnej skúšky, certifikačnej skúšky a odborného pohovoru.
Rieši postup v prípade ak počas krízovej situácie nebolo možné poskytnúť pacientovi kúpeľnú starostlivosť a postup v prípade neabsolvovania zubno-lekárskej preventívnej prehliadky v roku 2020. Upravili sa aj niektoré práva a povinností platiteľov poistného a zdravotných poisťovní tak, aby vzhľadom na aktuálne spoločenské dianie v čase krízovej situácie nedochádzalo k neprimeraným hospodárskym škodám, ohrozeniu postavenia platiteľov poistného a financovania poskytovania zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom k posunu termínu na podávanie daňových priznaní za rok 2019 do 30. júna 2020 sa posúva aj termín na vykonanie ročného zúčtovania poistného ako aj ročného zúčtovania plateného štátom. Ustanovilo sa tiež aj rozšírenie prístupu zdravotníckeho pracovníka záchrannej zdravotnej služby k údajom osoby z elektronickej zdravotnej knižky za posledných 12 mesiacov.
Zdaňovanie korupcie či sekanie dôchodkov
20. 5. 2020
Bolo tesne po voľbách, keď sa nová vláda sťažovala, že verejné financie zdedila v zlom stave. Slovensku hrozilo, že tento rok ukončí hospodárenie s dvojpercentným deficitom.
Potom prišla koronakríza, ktorá priniesla omnoho horšie rozpočtové vyhliadky. Dnes ráta kabinet Igora Matoviča s 8,4-percentným schodkom, ukazuje vládny dokument Program stability. Zároveň sa v ňom rezort financií zaväzuje k veľkej výzve: že deficit dotlačí pod tri percentá výkonu ekonomiky v roku 2023. „Môže to byť reálne, ak sa zavedie séria nepopulárnych, ale na konsolidáciu nevyhnutných opatrení,“ upozornil Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity v Bratislave.