Zmeny pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry
31. 3. 2025
Novelizuje sa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov tak, aby prokurátorom za podmienok ustanovených zákonom vznikol nárok na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok. Ide o právnu úpravu reagujúcu na platné znenie, podľa ktorého výsluhový dôchodok prokurátora ustanoví osobitný zákon.
S cieľom zabrániť roztrieštenosti právnej úpravy vzťahujúcej sa na sociálne zabezpečenie prokurátorov sa vypustí ustanovenie § 137a zo zákona č. 154/2001 Z. z. a túto blanketovú normu nahradí právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného do právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. Podľa § 125 ods. 1 prokurátorovi patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu v prípade, ak ho generálny prokurátor odvolá z funkcie zo zdravotných dôvodov, ktoré mu bránia vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako jeden rok. Takéto odchodné nepatrí prokurátorovi, ktorému patrí odchodné podľa § 125 ods. 2. Podľa § 125 ods. 2 prokurátorovi patrí odchodné v prípade, ak mu zanikol služobný pomer prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, pri odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov alebo pri prerušení výkonu funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5. V takom prípade patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.
K
Zmeny zákona o dani z príjmov
6. 12. 2020
Od 1. 1. 2021 sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, ktorý už v súčasnosti obsahuje určité opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom.
Predmetom novely zákona je stanovenie ďalších pravidiel s cieľom posilnenia úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a pravidiel proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov mimo územia Slovenskej republiky. Zavádzajú sa pravidlá, ktoré predchádzajú vzniku hybridných nesúladov vymedzením transparentného subjektu ako daňovníka, ak ho za daňovníka považuje jeho zriaďovateľ.
Ďalej zákon obsahuje aj legislatívnu úpravu uplatňovania pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti tzv. CFC pravidiel aj na fyzické osoby, ktorých zámerom je obmedziť odkláňaniu príjmov do zahraničia s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením.
Okrem toho sa rozširujú benefity poskytované finančnou správou daňovníkom, a to o oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov s cieľom zjednodušiť podnikanie na Slovensku. Zákonom sa na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.
V čl. II sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), kde sa vzhľadom na súčasnú mimoriadnu situáciu, ktorá ovplyvnila aj fungovanie systémov finančnej správy, zaváda posunutie registrácie z úradnej moci, a to od 1. januára 2022.
V čl. III sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2016 Z. z. a zákona č. 305/2019 Z. z. S cieľom zabezpečiť súlad s globálnym štandardom OECD pre výmenu informácií o finančných účtoch sa upravuje sankcia pre držiteľov finančných účtov a ovládajúce osoby v prípade, ak predložia finančnej inštitúcii nepravdivé čestné vyhlásenie o rezidencii na daňové účely.
K
Priemerná mzda najviac rástla na východe Slovenska
4. 12. 2020
Najvyššia priemerná mesačná mzda bola v odvetviach informácie a komunikácia, dodávka elektriny, plynu a pary, ako aj finančné a poisťovacie činnosti.
Priemerná mesačná mzda na Slovensku v predposlednom kvartáli medziročne vzrástla o 4,2 percenta na 1113 eur, rast potiahol najmä verejný sektor. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad.
"Nestabilné obdobie spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 v treťom štvrťroku zatiaľ výraznejšie nezasiahlo do rastu miezd," okomentovali štatistici s tým, že po unikátnom poklese nominálnej hodnoty priemernej mzdy v minulom štvrťroku sa v treťom štvrťroku mesačné mzdy medziročne zvýšili v priemere o 45 eur.
"Po zohľadnení miery inflácie rast reálnej mzdy dosiahol 2,7 percenta. Sezónne očistená priemerná mzda oproti druhému štvrťroku 2020 vzrástla o 6,7 percenta," dodali štatistici.
V
Parlament schválil rozsiahlu novelu o dani z príjmov
4. 12. 2020
Parlament v stredu schválil rozsiahlu novelu zákona o dani z príjmov s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi. Zaviesť sa majú ďalšie opatrenia v rámci boja s daňovými únikmi, aby fyzické osoby nevyvážali svoje príjmy do daňových rajov. Tiež sa majú rozšíriť benefity pre daňovníkov, ktoré im poskytuje finančná správa. Zároveň sa ruší zvýhodnenie 13. a 14. platov, upravuje sa aj daňový bonus. Za návrh hlasovalo 84 zo 131 prítomných poslancov.
Novelou zákona sa zavádzajú pravidlá pre zdaňovania príjmov kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC spoločností) aj u fyzických osôb.
Zmena má zabrániť tomu, aby sa fyzické osoby vyhli plateniu daní a svoje príjmy vyvážali do daňových rajov.
"Zámerom týchto zmien je obmedziť odkláňanie príjmov do zahraničia s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením," priblížilo ministerstvo financií.
Odklonenie príjmov do zahraničných spoločností je relatívne ľahko dosiahnuteľné, napríklad jednoduchým presmerovaním fakturácie za služby reálne vykonané na Slovensku alebo presunom právneho vlastníctva aktív alebo relatívne mobilných funkcií, ktoré generujú príjem.
Takéto prípady sa často týkajú schránkových firiem. "Uplatnením CFC pravidiel sa na Slovensku zdania príjmy CFC spoločnosti už v momente dosiahnutia týchto príjmov, nie až pri vyplatení dividend, a zabráni sa teda aj možnosti odloženia momentu zdanenia napríklad tým, že dividenda nebude vyplatená. Tomuto priradenému príjmu by sa prisúdil status podielu na zisku (dividendy), od čoho sa odvíja aj spôsob jeho zdanenia," vysvetlilo rezort.
V
Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií
30. 11. 2020
Novelou zákona sa zabezpečuje úplné zrušenie zákona o osobitnom odvode.
Cieľom zákona je zrušenie povinnosti platiť osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií a zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2021. Zákon č. 384/2011 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 2012 a jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie a prispieť tak k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňové subjekty, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky.
K