Zmeny pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry
31. 3. 2025
Novelizuje sa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov tak, aby prokurátorom za podmienok ustanovených zákonom vznikol nárok na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok. Ide o právnu úpravu reagujúcu na platné znenie, podľa ktorého výsluhový dôchodok prokurátora ustanoví osobitný zákon.
S cieľom zabrániť roztrieštenosti právnej úpravy vzťahujúcej sa na sociálne zabezpečenie prokurátorov sa vypustí ustanovenie § 137a zo zákona č. 154/2001 Z. z. a túto blanketovú normu nahradí právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného do právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. Podľa § 125 ods. 1 prokurátorovi patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu v prípade, ak ho generálny prokurátor odvolá z funkcie zo zdravotných dôvodov, ktoré mu bránia vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako jeden rok. Takéto odchodné nepatrí prokurátorovi, ktorému patrí odchodné podľa § 125 ods. 2. Podľa § 125 ods. 2 prokurátorovi patrí odchodné v prípade, ak mu zanikol služobný pomer prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, pri odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov alebo pri prerušení výkonu funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5. V takom prípade patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.
K
Vyšší slevy na děti
3. 1. 2022
Z daní si lidé letos odečtou vyšší slevy na děti. Roční částka daňového zvýhodnění činí u jednoho dítěte stále 15 204 korun, na druhé dítě se ale částka zvýšila o 2916 korun, činí tak 22 320 korun. A na každé další dítě se částka zvýšila o 3636 na 27 840 korun. "Daňový poplatník uplatňující daňové zvýhodnění na děti nemusí na dani z příjmu fyzických osob za rok 2021 nic zaplatit, a ještě obdrží roční daňový bonus, tedy peníze zpět.
Nárok na roční daňový bonus vzniká v případě, že daňové zvýhodnění na děti je vyšší než vypočtená daň z příjmů. Částka daňového bonusu je následně ve výši rozdílu právě mezi ročním daňovým zvýhodněním na děti a vypočtenou daní z příjmů," uvádí daňová expertka společnosti Mazars Gabriela Ivanco. Měsíčně se změna promítne až při výpočtu záloh na daň z příjmů ze závislé činnosti za leden 2022.
V
(Zdroj: zpravy.aktualne.cz)
Priemerná mzda v jednotlivých odvetviach stúpa
15. 12. 2021
Priemerná nominálna mesačná mzda sa v októbri medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach, najviac v ubytovaní o 20,8 percenta, dosiahla 866 eur. Dvojciferný rast zaznamenali aj mzdy v predaji a oprave motorových vozidiel o 12,1 percenta, 1197 eur a vo veľkoobchode o 10,3 percenta, teda na úroveň 1241 eur. Informoval o tom Štatistický úrad.
Mzda medziročne rástla aj vo vybraných trhových službách o 8,9 na 1140 eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,6 percenta na 596 eur, stavebníctve o 8 percent na 827 eur, maloobchode o 7,5 percenta na 898 eur, informačných a komunikačných činnostiach o 7,3 percenta na 2046 eur, doprave a skladovaní o 5,6 percenta na 1097 eur a priemysle o 5,2 percenta na 1224 eur.
Priemerná reálna mesačná mzda v októbri 2021 oproti októbru 2020 vzrástla najviac v ubytovaní o 14,9 percenta. Zvýšila sa aj v predaji a oprave motorových vozidiel o 6,7 percenta, vo veľkoobchode o 4,9 percenta, vybraných trhových službách o 3,6 percenta, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,3 percenta, stavebníctve o 2,8 percenta, maloobchode o 2,3 percenta, informačných a komunikačných činnostiach o 2,1 percenta, doprave a skladovaní o 0,5 percenta a priemysle o 0,1 percenta.
V
Skončenie pracovného pomeru v prípade hromadného prepúšťania
3. 12. 2021
Pracovný pomer možno skončiť výpoveďou z dôvodov spočívajúcich na strane zamestnávateľa uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP, a to ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje alebo z dôvodu nadbytočnosti a organizačných zmien, ktoré nespočívajú v osobe zamestnanca.
Je potrebné uviesť, že aj skončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP spadá pod hromadné prepúšťanie, nakoľko v opačnom prípade by sa uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru s jednotlivými zamestnancami dali ľahko obísť ustanovenia týkajúce sa hromadného prepúšťania.
Skončenie pracovného pomeru z dôvodov spočívajúcich v osobe zamestnanca, ako napr. skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú uplynutím dohodnutej doby, porušenie pracovnej disciplíny, zdravotné dôvody a podobne sa za hromadné prepúšťanie nepovažuje. Popri hromadnom prepúšťaní môže zamestnávateľ ďalej ukončiť pracovný pomer z iných dôvodov uvedených v Zákonníku práce.
Pri hromadnom prepúšťaní je podstatné, aby k prepúšťaniu zamestnancov dochádzalo z dôvodov, ktoré nespočívajú v osobe zamestnanca. Zamestnávateľ začína proces hromadného prepúšťania interným rozhodnutím o organizačnej zmene, resp. o zrušení zamestnávateľa alebo jeho časti. V druhom kroku zákon ukladá zamestnávateľovi s cieľom dosiahnuť dohodu povinnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho aspoň obmedziť. V rámci toho je nutné predovšetkým prerokovať možnosť umiestnenia zamestnancov vo vhodnom zamestnaní na iných pracoviskách zamestnávateľa, a to aj po predchádzajúcej príprave (napr. rekvalifikácii). Je nevyhnutné tiež prerokovať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov.
K
DPH po novom
24. 11. 2021
Novelou daňového poriadku sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Prijal sa súbor legislatívnych opatrení, ktorých spoločným cieľom je zlepšenie výberu DPH.
Nosným opatrením novely zákona je zavedenie povinnosti pre nových aj existujúcich platiteľov dane oznamovať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (FR SR) čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH. S uvedeným opatrením súvisí zverejňovanie a aktualizácia zoznamu týchto bankových účtov platiteľov dane na webovom sídle FR SR.
Priamy vplyv na zlepšenie výberu DPH sa predpokladá aj od zavedenia novej skutočnosti pre uplatnenie inštitútu ručenia za daň, ktorou je platba na bankový účet dodávateľa, ktorý v deň uskutočnenia platby nebol zverejnený na webovom sídle FR SR. Elimináciu rizika, ktoré so sebou prináša uplatnenie inštitútu ručenia za daň, umožňuje nový osobitný spôsob úhrady dane, ktorý umožní odberateľovi zaplatiť dodávateľovi len základ dane a samotnú daň odviesť priamo na osobný účet dodávateľa.
Zámerom novely zákona je tiež transpozícia smernice Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie, do zákona o DPH.
K