Zmeny pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry
31. 3. 2025
Novelizuje sa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov tak, aby prokurátorom za podmienok ustanovených zákonom vznikol nárok na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok. Ide o právnu úpravu reagujúcu na platné znenie, podľa ktorého výsluhový dôchodok prokurátora ustanoví osobitný zákon.
S cieľom zabrániť roztrieštenosti právnej úpravy vzťahujúcej sa na sociálne zabezpečenie prokurátorov sa vypustí ustanovenie § 137a zo zákona č. 154/2001 Z. z. a túto blanketovú normu nahradí právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného do právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. Podľa § 125 ods. 1 prokurátorovi patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu v prípade, ak ho generálny prokurátor odvolá z funkcie zo zdravotných dôvodov, ktoré mu bránia vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako jeden rok. Takéto odchodné nepatrí prokurátorovi, ktorému patrí odchodné podľa § 125 ods. 2. Podľa § 125 ods. 2 prokurátorovi patrí odchodné v prípade, ak mu zanikol služobný pomer prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, pri odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov alebo pri prerušení výkonu funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5. V takom prípade patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.
K
Štát zvýši maximálnu dávku v nezamestnanosti
12. 6. 2023
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti a garančného poistenia, ktoré svojim poistencom vypláca Sociálna poisťovňa, bude od 1. júla vyššia. „Zvýši o viac ako 91 eur mesačne a dávka garančného poistenia stúpne o 279 eur,“ informoval Aktuality.sk hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. Vyššiu maximálnu dávku v nezamestnanosti budú dostávať noví žiadatelia. Ide o ľudí, ktorí sa po 1. júli 2023 zaevidujú na úrade práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v posledných 4 rokoch boli poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní a dosahovali v tomto období mzdu nad hranicou 2 608 eur mesačne.
O 279 eur mesačne sa od 1. júla 2023 zvýši aj maximálna dávka garančného poistenia, ktorú Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancom v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti dosiahne od 1. júla 2023 pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci 1 329,10 eur (v súčasnosti je 1 234,30 eur) a pri 30-dňovom mesiaci bude predstavovať 1 286,20 eur (v súčasnosti 1 194,50 eur). „Noví žiadatelia o dávku tak budú dostávať maximálnu dávku vyššiu o viac ako 91 eur mesačne. Poberať ju možno najviac 6 mesiacov. Nová hranica maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa bude týkať len tých dávok, na ktoré vznikne nárok od 1. júla 2023. Poistencom, ktorí už dávku poberajú, sa výška dávky od júla nemení,“ ozrejmil hovorca.
Nárok majú aj živnostníci. Aj keď živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) nie sú povinne poistení, môžu získať nárok na dávku. Priznajú im ju, ak boli potrebné obdobie dobrovoľne poistení. „Na posúdenie nároku na dávku pritom nemá vplyv to, akým spôsobom bol pracovnoprávny vzťah ukončený (dohodou či výpoveďou) a ani to, či išlo o pracovný pomer na určitý, resp. neurčitý čas. Podrobnosti sú uvedené na webovej stránke Sociálnej poisťovne v rubrike Dávka v nezamestnanosti,“ poznamenal Kontúr.
S
Uplatnenie nároku na rodičovský príspevok
5. 6. 2023
Oprávnený zákonný zástupca si môže svoj nárok na rodičovský príspevok v prípade neúspešného umiestnenia dieťaťa do materskej školy uplatniť najneskôr do 31. júla roka, v ktorom podávala žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie.
Podľa § 59 ods. 4 druhá veta školského zákona sa žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podáva v čase od 1. mája do 31. mája. Podľa § 59 ods. 7 druhá veta školského zákona o prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 30. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať. Novela školského zákon tak ponechala zákonnému zástupcovi dostatočný čas na preukázanie nároku. Štátu zase necháva dostatočný čas na spracovanie žiadostí tak, aby mohol začať od septembra (času, kedy malo dieťa nastúpiť na predprimárne vzdelávanie) vyplácať príspevok.
Právna úprava pri určovaní nároku na príspevok počíta aj s posudzovaním dostupnosti materskej školy. Úmyslom predkladateľa novely zákona bolo ponechať posúdenie nároku na správnej úvahe. V praxi totiž môžu nastať situácie, že materská škola nebude priamo v mieste trvalého bydliska dieťaťa, no bude dostupná napr. prostredníctvom školského autobusu. V takom prípade bude o dostupnosti rozhodovať úrad práce sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa § 5 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku.
K
Miestne dane a miestne poplatky – zmeny v sadzbách
5. 6. 2023
Cieľom novely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je dodatočne upresniť ustanovenie zákona o určení ročnej sadby dane zo stavieb, presnejšie upresniť povinnosť správcu dane upraviť rozdiel medzi sadzbami tejto dane na 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane.
Touto novelou zákona sa určuje, že uvedený násobok najnižšej ročnej sadzby dane sa vzťahuje na sadzby dane určené v jednotlivej časti obce, ak má obec určené jednotlivé časti v zmysle § 17a zákona, resp. na sadzby dane určené v jednotlivom katastrálnom území, ak má obec viac katastrálnych území. Uvedené riešenie ochráni najmä menej ekonomicky alebo sociálne slabších občanov, u ktorých by naplnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia spôsobilo dosť značný nárast tejto daňovej povinnosti, čo nie je vhodné ani vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu na Slovensku.
Zároveň sa ustanovilo posunúť splnenie povinnosti zavedenia upraviť rozdiel medzi ročnými sadbami tejto dane na 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane zo zdaňovacie obdobia 2024 na zdaňovacie obdobie 2027. Odloženie uvedenej povinnosti o 3 roky umožní sa obciam a mestám lepšie pripraviť na túto novú skutočnosť. Uvedené riešenie ochráni najmä menej ekonomicky alebo sociálne slabších občanov, u ktorých by naplnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia zákona spôsobilo dosť značný nárast tejto daňovej povinnosti už od 1. januára 2024.
K
Národná rada nepodporila návrh, ktorý znižoval DPH na základné potraviny na 5 %
19. 5. 2023
Daň z pridanej hodnoty (DPH) na vymedzený okruh základných potravín sa nezníži na 5 %.
Národná rada nepodporila návrh, ktorý znižoval DPH na základné potraviny na 5 %
Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania. Návrh predložila skupina nezaradených poslancov z mimoparlamentnej strany Hlas-SD.
Návrh bol podľa predkladateľov reakciou na výrazné zvyšovanie cien potravín na Slovensku. „Zníženie sadzby DPH predstavuje efektívny a adresný krok na pomoc obyvateľom. V okolitých štátoch pristúpili k takýmto krokom okamžite po vyhodnotení miery inflácie za predchádzajúci rok," konštatovali v dôvodovej správe.
Priamy predaj z dvora mal byť podľa návrhu úplne oslobodený od DPH. Dôvodom bola podpora prvovýrobcov, teda farmárov, pestovateľov plodín a chovateľov zvierat, ktorí svoje produkty predávajú priamo konečnému spotrebiteľovi alebo lokálnej maloobchodnej prevádzkarni.
B