Zmena zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
26. 3. 2025
V oznamovacích povinnostiach zdravotnej poisťovne, podľa ktorých je zdravotná poisťovňa povinná vypracovať a predkladať úradu a ministerstvu zdravotníctva aj ďalšie údaje vo forme výkazov, hlásení, prehľadov alebo iných správ ustanoveným spôsobom v ustanovenom rozsahu a v ustanovených termínoch, dochádza k zmenám.
Spôsob, rozsah a termíny predkladania ďalších údajov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií. Povinnosť predkladať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje o DRG úhradách bude podrobne upravená vo všeobecne záväznom právnom predpise – novelou vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 522/2023 Z. z. o predkladaní údajov z účtovníctva, štatistickej evidencie a ďalších údajov zdravotnou poisťovňou.
Do povinností zdravotnej poisťovne sa v zmysle zmluvy doplnila nová povinnosť pre zdravotné poisťovne poskytovať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje za kalendárny štvrťrok do 60 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka za každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, s ktorým sa zdravotná poisťovňa dohodla na úhrade zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému, samostatne o
- výškach úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa klasifikačného systému vrátane pripočítateľných položiek a súvisiacej zdravotnej starostlivosti,
- výškach úhrad za pripočítateľné položky podľa klasifikačného systému,
- súčte efektívnych relatívnych váh za hospitalizačné prípady uhrádzané podľa klasifikačného systému, ktoré zdravotná poisťovňa uznala,
- počte uznaných hospitalizačných prípadov uhradených podľa klasifikačného systému,
- súčte efektívnych relatívnych váh za hospitalizačné prípady, ktoré zdravotná poisťovňa neuznala,
- počte neuznaných hospitalizačných prípadov,
- výškach úhrad za poskytnutú ústavnú zdravotnú starostlivosť uhradenú mimo klasifikačného systému.
K
V hre je dotácia pre investíciu, ktorá má zamestnať stovky ľudí
27. 1. 2020
Sto miliónov eur. Toľko bude stáť prvá fáza slovenského vývoja, výskumu a aj pilotnej výroby batérií určených primárne pre autopriemysel. Na investíciu, ktorá má v budúcnosti zamestnať stovky až tisícky ľudí, sa poskladajú investori, banky a najnovšie aj štát formou dotácie.
Prvý slovenský výrobca batérií Inobat totiž rokuje s vládou o štátnej pomoci. Výška dotácie je aktuálne predmetom rokovaní a presná suma zatiaľ nie je známa. „Prostriedky by boli prioritne použité na financovanie odborných kapacít a technologického transferu pre začatie činnosti R&D centra,“ potvrdil pre HN spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ Inobat Marián Boček, podľa ktorého investícia prinesie zvýšenie európskej konkurencieschopnosti na batériovom trhu, ktorý je pod silným tlakom ázijských producentov.
Ostatná novela ZDP
24. 1. 2020
Cieľom ostatnej novely zákona o dani z príjmov je podpora mobility pracovnej sily a stimulácia nového zdroja, z ktorého môže byť financovaná bytová výstavba, t.j. zo zdrojov podnikateľského prostredia.
Novela zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Novela zákona nemá žiadne, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Dôchodok v sociálnom poistení
22. 1. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá s cieľom spravodlivejšie vypočítavať dôchodky ľuďom, ktorí sú alebo boli sporiteľmi v II. pilieri.
Kvôli nesprávne nastavenému vzorcu sa im totiž priznávali nižšie dôchodky, ako by im mali patriť. Sporiteľ, ktorý zarábal počas kariéry priemernú mzdu a odpracoval 42 rokov, je tak pri výpočte dôchodku ukrátený o približne 13 eur mesačne, teda viac ako 150 eur ročne.
Spôsobené je to tým, že pri výpočte dôchodku sa nezohľadňovali odvody do rezervného fondu solidarity (RFS), ktoré v praxi slúžili na vykrytie deficitu základného fondu starobného poistenia (teda predovšetkým na výplatu starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov). Vzhľadom na uvedené sa upravila výška tohto krátenia a zohľadňuje sa pri určení starobného dôchodku pre poistenca, ktorý je alebo bol sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z., celé poistné zaplatené do RFS.
V záujme zabezpečenia jednotnej právnej úpravy sa zmeny týkajú v rovnakom rozsahu aj poistencov štátu a SZČO, a to bez ohľadu na odlišnú percentuálnu sadzbu poistného, ktoré do RFS platia (2 % štát za poistencov štátu), resp. platili (v prípade SZČO v období od 1. apríla 2009 do 31. decembra 2010 v záujme zmiernenia dopadov finančnej a hospodárskej krízy), a to predovšetkým s prihliadnutím na dôvody, ktoré výšku tejto sadzby ovplyvnili.
Náhradné výživné – novela zákona
20. 1. 2020
Cieľom novely zákona o náhradnom výživnom je podpora rodín s deťmi, kde si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom.
Zvýšením príjmovej hranice na 3,3 násobku súm životného minima bude možné náhradné výživné poskytovať väčšiemu okruhu osôb. Zvýšením maximálnej poskytovanej sumy náhradného výživného na 3,7 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa sa pomôže najmä rodinám, kde bola vyživovacia povinnosť súdom určená vo vyššej sume ako je súčasný 1,2 násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Dosiahne sa tak zlepšenie finančnej situácie rodín, kde jeden z rodičov zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť.
Zmenou príjmovej hranice na 3,3 násobku súm životného minima sa táto príjmová hranica u jedného rodiča s jedným dieťaťom priblíži k priemernej mzde v národnom hospodárstve a náhradné výživné sa ako štátna sociálna dávka stane dostupnejšie.