Zmena zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
26. 3. 2025
V oznamovacích povinnostiach zdravotnej poisťovne, podľa ktorých je zdravotná poisťovňa povinná vypracovať a predkladať úradu a ministerstvu zdravotníctva aj ďalšie údaje vo forme výkazov, hlásení, prehľadov alebo iných správ ustanoveným spôsobom v ustanovenom rozsahu a v ustanovených termínoch, dochádza k zmenám.
Spôsob, rozsah a termíny predkladania ďalších údajov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií. Povinnosť predkladať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje o DRG úhradách bude podrobne upravená vo všeobecne záväznom právnom predpise – novelou vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 522/2023 Z. z. o predkladaní údajov z účtovníctva, štatistickej evidencie a ďalších údajov zdravotnou poisťovňou.
Do povinností zdravotnej poisťovne sa v zmysle zmluvy doplnila nová povinnosť pre zdravotné poisťovne poskytovať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje za kalendárny štvrťrok do 60 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka za každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, s ktorým sa zdravotná poisťovňa dohodla na úhrade zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému, samostatne o
- výškach úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa klasifikačného systému vrátane pripočítateľných položiek a súvisiacej zdravotnej starostlivosti,
- výškach úhrad za pripočítateľné položky podľa klasifikačného systému,
- súčte efektívnych relatívnych váh za hospitalizačné prípady uhrádzané podľa klasifikačného systému, ktoré zdravotná poisťovňa uznala,
- počte uznaných hospitalizačných prípadov uhradených podľa klasifikačného systému,
- súčte efektívnych relatívnych váh za hospitalizačné prípady, ktoré zdravotná poisťovňa neuznala,
- počte neuznaných hospitalizačných prípadov,
- výškach úhrad za poskytnutú ústavnú zdravotnú starostlivosť uhradenú mimo klasifikačného systému.
K
Povinné údaje v prílohe mesačného výkazu preddavkov na poistné
25. 4. 2022
Od 1. 3. 2022 je zamestnávateľ povinný uvádzať v prílohe mesačného výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie:
• celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok,
• celkovú výšku príjmu pre uplatnenie odpočítateľnej položky,
• celkovú výšku ďalších príjmov,
• celkovú výšku uplatnenej odpočítateľnej položky,
• sumu plnenia oslobodeného od platenia poistného, t. j. sumu letného a vianočného platu oslobodeného od platenia poistného (len v príde spätných opráv za obdobie od do),
• vymeriavací základ zamestnanca,
• sadzbu a výšku preddavku na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa, a výšku celkového preddavku na poistné
• vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce; ide o povinnú položku, ktorá sa použije, ak sa zamestnávateľovi poskytuje podpora v čase skrátenej práce a na základe nariadenia vlády SR zamestnávateľ nemá povinnosť platiť preddavky na poistné za zamestnanca v určenom rozsahu. Podľa poučenia sa do novej položky uvedie vymeriavací základ zamestnávateľa, ktorý sa vypočíta ako rozdiel celkovej výšky príjmu zamestnanca a poskytnutej podpory v čase skrátenej práce; pri vyplnení položky platia nasledovné pravidlá:
- Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce» nesmie byť menšia ako 0; platí pre riadny a opravný mesačný výkaz.
- Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce» nesmie byť väčšia ako je „Celkový príjem zamestnanca“; platí pre všetky druhy mesačných výkazov.
- Položka „Vymeriavací základ zamestnávateľa pri poskytnutí podpory v čase skrátenej práce“ nebude vstupovať do výpočtu odvodovej odpočítateľnej položky.
K
Brusel pre drahé energie odporúča aj Slovensku nové dane
21. 4. 2022
Cenové stropy, dočasné oslobodenie od energetickej dane alebo zníženie jej sadzby či poukážky a dotácie pre spotrebiteľov a podniky. Takéto okamžité opatrenia navrhovala Európska komisia vlani v októbri členským štátom. Kompenzovať nimi mali vysoké ceny energií, ktoré zasiahli odberateľov, a najviac tých zraniteľných.
Únia odporúčala tieto kroky financovať z príjmov z aukcií emisných kvót, odvodov a daní z cien energie, ako aj environmentálnych daní. Prešlo pol roka a trhové i maloobchodné ceny sú teraz ešte vyššie. V dôsledku vojny na Ukrajine sa dnes elektrina na dennom trhu pohybuje na 200 eurách za megawatthodinu, v októbri to bolo okolo 150 eur. Aj preto prišla Únia s novým plánom – REpowerEU.
V
Krajniak s daňou narazil na SaS aj firmy
19. 4. 2022
Nebolo to tak dávno, čo vláda prišla s nápadom dodatočného zdaňovania. Konkrétne išlo o návrh Igora Matoviča a Richarda Sulíka zdaniť nadmerný zisk Slovenských elektrární z atómových zdrojov.
Takzvanou jadrovou daňou chceli ministri vykryť rekordné ceny energií, ktoré trápia domácnosti i podniky. Zaťaženie by sa však dotklo len jedného subjektu a Slovenské elektrárne ostro argumentovali, že by im to akurát spôsobilo bankrot, preto vláda tento daňový nápad nakoniec opustila.
V
Prvá pomoc pomohla udržať množstvo pracovných miest
8. 4. 2022
Prvá pomoc bola úspešná, vďaka nej sa podarilo udržať množstvo pracovných miest. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva financií na základe výsledkov analýzy Inštitútu finančnej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze .
Analýza hodnotila efektivitu Prvej pomoci poskytovanej štátom pre podnikateľov a firmy počas pandémie. Do systému Prvej pomoci bolo na Slovensku investovaných do decembra 2021 takmer 2,2 miliardy eur, z toho v prvej vlne pandémie 481 miliónov eur.
Najvyšší počet podporených firiem bol podľa rezortu financií zo sektorov obchod, priemysel, ubytovacie a stravovacie zariadenia. Z hodnotenia tiež vyplýva, že najefektívnejším nástrojom bol tzv. kurzarbeit. Táto forma pomoci bola najúčinnejšia pre menšie zatvorené prevádzky a pre veľké firmy nad 250 zamestnancov.
Príspevky zabránili prepúšťaniu najmä v prípade, ak boli poskytnuté čo najskôr a na dlhšiu dobu ako dva mesiace. "Firmy, ktoré dostali pomoc počas prvých dvoch mesiacov pandémie a poberali ju najmenej tri mesiace, prepúšťali pri všetkých opatreniach v priemere menej ako firmy, ktoré pomoc dostali neskôr a trvala kratšie. Vplyv opatrení na prepúšťanie klesá a stráca na význame, ak bola pomoc poskytnutá neskôr a na kratšie obdobie," priblížilo Ministerstvo financii.
V